biografia
Nepoznáme príliš veľa skutočností zo života protestantského kňaza, českého exulanta a básnika Adama Trajana. Takmer všetko, čo o ňom vieme, je zapísané v jeho veršoch. Narodil sa okolo roku 1586, pochádzal z Benešova pri Prahe, o čom hovorí jeho prímenie Benešovský. Teológiu študoval v Prahe, v roku 1609 dosiahol hodnosť bakalára. Pôsobil ako kňaz vo Vimperku. V roku 1621 odišiel do exilu. Ako vyhnanec z vlasti, jeden z mnohých utečencov pred náboženským či politickým prenasledovaním tej doby, pôsobil dočasne v mestách Schleining, Šoproň, Žilina,... Nevieme, kde všade sa ešte uchádzal o miesto kazateľa, no získal ho aj v Drahovciach. Pred rokom 1640 tu bol správcom protestantskej farnosti. Odtiaľ to mal len na skok do Piešťan, ktoré pravidelne navštevoval aj ako pacient. Chválospev na piešťanské kúpele, ktorý napísal, svedčí bezpochyby o tom, že mu ich liečivé účinky pomohli. Posledné roky prežil pravdepodobne v Trenčíne. Zomrel v roku 1650.
básnik slávy Piešťan
Aj keď vieme len málo o životných peripetiách Adama Trajana, je isté, že jeho meno nezostalo zabudnuté. Slová veršov Dôstojnému a veľmi učenému mužovi, pánu Adamovi Trajanovi Benešovskému, ktoré napísal M. Jozef Heliades z Trenčína ako doplnok k prvému tlačenému vydaniu Saluberrimae Pistinienses Thermae v roku 1642, sa stali skutočnosťou:
„Ty, Adam,
oslavné piesne piešťanským kúpeľom skladáš,
ako v nich pramenia liečivé vody Hunom.
S teplými kúpeľmi týmito pretrvá čas tvoje meno
a ony veršami tými sa pýšiť budú.“
„Prameňom a mestám tvoja znie chvála, teba zas verše preslávia, jak mestá zákon a vodu teplo.“
tvorba
Tvoril v prvej polovici 17. storočia. Písal v latinčine i češtine na rôzne témy. Je autorom spisov lekárskych, náboženských, historických i autobiografických. Je aj tvorcom príležitostnej oslavnej poézie. Bol jedným z mnohých českých vzdelancov, ktorí sa v období po bitke na Bielej Hore uchýlili pred prenasledovaním na Slovensko, kde sa v nemalej miere pričinili o zvýšenie kultúrnej úrovne.
Elégia, v ktorej oplakáva svoje vyhnanstvo:
Exilium Adami Trajani Beneschovini, propter sinceram evangelicae fideiconfessionen infracto animosusceptum et ab ipso carmine descriptum (1622)
Verše vydané v češtine:
Paut betlemská (1632)
Spisy:
Starých kmeťov nepohoda
Defectionis causa et remedium
Historie o válkách
Oslavná latinská báseň:
Saluberrimae Pistinienses Thermae (1642)
Saluberrimae Pistinienses Thermae
Bezpochyby najznámejšou oslavnou básňou uzdravujúcich piešťanských kúpeľov sú podnes verše Adama Trajana, Čecha z Benešova, Saluberrimae Pistinienses Thermae. Napísal ich v čase, keď pôsobil ako duchovný pastier cirkevnej obce v Drahovciach. Verše Adama Trajana vyšli tlačou po prvýkrát v známej tlačiarni Vocaliana v Trenčíne v roku 1642. Toto dielko sa však nezachovalo v pôvodnej tlačenej forme, poznáme ho iba v neskoršom opise. Na jeho význam upozornil už Matej Bel v roku 1742 vo svojom diele Notitia Hungariae. Prvý slovenský preklad Trajanovho chválospevu je až z roku 1943, kedy vyšla báseň v bibliofilskom vydaní v slovenskom v preklade Valentína Beniaka i nemeckom jazyku (v preklade Huga Grotheho). Obe vydania vyšli s ilustráciami Aurela Kajlicha. V roku 1978 ju k novému vydaniu prebásnil Augustín Rebro. Ako bibliofíliu ju naposledy, v roku 1999, vydalo Balneologické múzeum v Piešťanoch. Oslavná báseň na liečivé piešťanské kúpele je napísaná elegickým distichom (dvojverším) v latinčine. Aj keď jej umelecká hodnota nie je vysoká, cení sa predovšetkým jej hodnota historická i dokumentárna. Veľmi triezvo, bez väčších poetických príkras je v básni vykreslený obraz piešťanských kúpeľov v polovici 17. storočia. Cenné sú jeho postrehy a opisy zaznamenané do podoby pôsobivých žánrových obrázkov. Takýmto spôsobom sa dozvedáme o vtedajšom stave liečivých prameňov, spoznávame ich najrôznorodejších návštevníkov, domácich obyvateľov, dobové stavby, nepokojný Váh i prírodné scenérie.
Kompletné dielo obsahuje nielen oslavnú báseň O piešťanských kúpeľoch, ale aj Epigram venovaný najvznešenejším uhorským veľmožom, Chválospev na mesto Šoproň, epigram Tým, čo chcú piť kyslú vodu, vyvierajúcu neďaleko zámku Sleiningin v dolnom Uhorsku, Epigram venovaný uhorskému mestu Žilina, epigram Čitateľom týchto veršov. V samom úvode ďakuje mecénom za priazeň. K pôvodnému dielku Adama Trajana boli už v prvom vydaní pridané verše Dôstojnému a veľmi učenému mužovi, pánu Adamovi Trajanovi Benešovskému od M.Jozefa Heliadesa z Trenčína, ktoré sú akýmsi jeho obsahovým zhrnutím a oslavou jeho autora.
stopy v Piešťanoch
Pomník Adama Trajana z Benešova je kultúrnou pamiatkou, ktorá zdobí od roku 1948 Sad Andreja Kmeťa. Autorom sochy z pieskovca je sochár Ladislav Ľudovít Pollák. Súčasťou pomníka je i pamätná tabuľa, ktorá okoloidúcim pripomína Adama Trajana ako autora oslavnej básne Saluberrimae Pistinienses Thermae.
Po Adamovi Trajanovi je na Kúpeľnom ostrove pomenovaný hlavný termálny prameň.
Jeho meno nesie aj najväčšie sídlisko v Piešťanoch. Názov chválospevu na piešťanské kúpele Saluberrimae Pistinienses Thermae hrdo zdobí priečelie Kolonádového mostu nad hlavou bronzovej sochy Barlolámača.
z chválospevu Saluberrimae Pistinienses Thermae
„Pober sa teda sem a tu nemoc si, choroby odstráň, určite vyzdravieš, skoro sa domov vrátiš.
Útrapy zmiznú tu, stratí sa všetko, čo kľaví údy,
čo bledou farbou chce znetvoriť celý tvoj vzhľad.
Únava z údov ti zmizne, sila sa do srdca vráti
a rumeň pokryje pobledlé tvoje líce.
Aj slabý žalúdok bude môcť nápoj i pokrmy prijať, bude sa žiadať ti výdatne nasýtiť sa.
A tým, čo spánkom si nemohli navrátiť stratené sily, určite oblaží údy ich pokojný sen.“
(prebásnil Augustín Rebro)
