Ivan Stodola

biografia

Narodil sa 10. marca 1888 v Liptovskom Mikuláši v známom, národne orientovanom rode Stodolovcov. Stredoškolské štúdiá absolvoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku, kde v roku 1906 aj zmaturoval. Následne študoval na Lekárskej fakulte v Budapešti, štvrtý ročník štúdií absolvoval v Berlíne. V Budapešti sa aktívne zúčastňoval činnosti Slovenského spolku. Ešte počas štúdií absolvoval ročnú vojenskú službu vo Viedni a Salzburgu. Titul MUDr. získal v roku 1913. V roku 1914 si otvoril lekársku prax v Liptovskom Mikuláši. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár na ruskom fronte. Po vojne sa vrátil do rodného mesta, kde až do roku 1934 pôsobil ako župný a neskôr hlavný župný lekár. V rokoch 1934 - 1938 pracoval ako zdravotný inšpektor Krajinského úradu v Bratislave, v rokoch 1938 - 1939 bol ministerským radcom na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, v rokoch 1939-1948 pôsobil ako riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave. V roku 1946 sa habilitoval na docenta sociálnej patológie. V roku 1951 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejnými prostriedkami, bol nespravodlivo odsúdený a väznený, na základe amnestie po dvoch rokoch prepustený. Po občianskej rehabilitácii pracoval v roku 1954 len krátky čas ako lekár zdravotníckej výchovy a osvety Okresného ústavu národného zdravia v Piešťanoch. Ešte v tom istom roku nastúpil do dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe. V Piešťanoch žil od roku 1954 až do svojej smrti 26. marca 1977. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

všeličo

Už ako malý chlapec sa zoznámil s divadlom prostredníctvom ochotníkov v Liptovskom Mukuláši. Sám vystúpil v dramatizácii rozprávky Marienka a dvanásť mesiačikov, ktorú uviedol tamojší spolok Dobrodej. Divadlo ho priťahovalo a on bol ochotný zastať nielen post herca, ale aj šepkára, režiséra, spievať či hrať na klavíri. Ako lekár sa špecializoval na sociálne lekárstvo, patril na Slovensku medzi prvých organizátorov boja proti tuberkulóze. Väčšina jeho odbornej medicínskej publikačnej činnosti je venovaná štúdiám tejto problematiky. Jeho strýkom bol Aurel Stodola (1859 - 1942) vysokoškolský profesor v Zürichu, vedec a vynálezca svetového významu, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.

tvorba

Ivan Stodola je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej dramatickej spisby medzivojnového obdobia. Ako kmeňový autor Slovenského národného divadla v jeho začiatkoch vytvoril základ profesionálnej slovenskej dramatiky a divadelníctva. Bol dobrým pozorovateľom a kritikom neduhov spoločnosti, na znepokojujúce spoločenské javy reagoval iróniou a satirou. Jeho prvé drobné dramatické práce (Daňové pokonávanie, Voľby, Myš, alebo kto bude pánom v dome) našli svoju scénu v roku 1925 v rodnom Liptovskom Mikuláši, vznikali pravdepodobne na požiadanie a ich námety čerpali zo života každodenného. Jeho prvá celovečerná divadelná hra Náš pán minister bola hneď po svojom vzniku v roku 1926 uvedená v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. V nasledujúcich rokoch potom akoby platilo pravidlo: čo rok, to nová hra a nová premiéra.

dramatická tvorba

Náš pán minister (1926) - satirická komédia vysmievajúca sa všetkým napodobňovateľom aristokratických manierov, dokonalá satira slovenského malomeštiactva

Bačova žena (1928) - dráma rozohrávajúca mravný konflikt, príbeh ženy dvoch mužov, sa stala námetom prvého dlhometrážneho slovenského hraného filmu Varúj! (1947)

Čaj u pána senátora (1929) - satirická komédia o politických ambíciách slovenskej buržoázie, jej karierizme, bezcharakternosti i odrodilstve

Jožko Púčik a jeho kariéra (1931) - satirická komédia pranierujúca falošne chápaný a pompézne predvádzaný tzv. humanizmus dobročinných spolkov

Kráľ Svätopluk (1931) - historická dráma, ktorá sa stala základom pre libreto k opere Eugena Suchoňa Svätopluk

Cigánča (1933)

Bankinghouse Khuvich and Comp. (1936) - komédia zo života amerických Slovákov, v ktorých sa dotkol i rasových problémov

Veľkomožní páni (1938) - historická komédia z obdobia revolúcie 1848-1849

Marína Havranová (1941) - historická dráma z obdobia revolúcie 1848-1849, v ktorej vyzdvihol vlastenectvo slovenských dobovoľníkov

Keď jubilant plače (1941)

Mravci a svrčkovia (1943)

Komédia (1944) - satirické komédie s protifašistickým zameraním, v ktorých poukázal na demagógiu súvekých politikov a bezzásadovosť meštianstva

Básnik a smrť (1946) - historická dráma o vlastných zážitkoch z obdobia Slovenského národného povstania

iná tvorba

Z našej minulosti (1933) - kultúrno-historická publikácia

Bolo, ako bolo (1965) - autobiografia, v ktorej spracúva spomienky na mladé roky, precízne tu spracoval úsek dejín Liptovského Mikuláša v spojitosti s osudmi rodiny Stodolovcov

Náš strýko Aurel (1968) - autobiografia, v ktorej spomína na stretnutia so slávnym strýkom Aurelom Stodolom

Smutné časy, smutný dom (1969) - autobiografia, v ktorej spomína na obdobie väznenia

Z každého rožka troška (1972)

V šľapajach Hipokrata (1977)

charakteristika tvorby

„Zvolil si cestu, ktorá na scénach divadla účinne pomáhala kriticky vidieť novú slovenskú poprevratovú spoločnosť v pravom svetle. Stodolovi najlepšie „sedela“ poloha neľútostného satirika slovenského malomeštiactva. Jeho podobenstvá v dramatických tvaroch skratkovito a jasne vypovedali o slovenskej spoločnosti a ich účinok bol priamočiary a oslobodzujúci. Stodola nadviazal na najlepšie tradície Jozefa Gregora Tajovského aj Jozefa Hollého, ale prevýšil ich v modernom zvládnutí tvaru, no predovšetkým schopnosti kriticky a sarkasticky nazerať na chyby, ktoré brzdili rozvoj tvorivosti i napredovanie slovenského národa.“
(Drahoslav Machala)

roky v Piešťanoch

Ivan Stodola sa presťahoval do Piešťan v roku 1954. Len veľmi krátky čas, ani nie celý rok, tu pracoval ako lekár zdravotníckej výchovy a osvety Okresného ústavu národného zdravia. Ešte v roku 1954 nastúpil do dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe. Počas rokov prežitých v Piešťanoch sa už nevenoval dramatickej tvorbe, písal knihy spomienkového, autobiografického charakteru. V knihe Bolo, ako bolo (1965) možno nájsť aj dve krátke príhody z jeho života v Piešťanoch. V jednej z nich, Zachránená reputácia, sa dokonca sťažuje (po desiatich rokoch strávených v Piešťanoch) na malú kultúrnu vyspelosť obyvateľov tohto mesta: „Veru som aj krížom - krážom pochodil ulice a nestretol známeho alebo nadšenca, čo by mal záujem o divadelných autorov. Futbal, plavecké závody, pästiarstvo, teda športové udalosti, to áno, privádzajú do varu bodrú mládež a stárež okolia prameňov horúcej liečebnej vody piešťanského ostrova. Nie dráma.“
Stodola sa v Piešťanoch aktívne zapájal do spoločenského a kultúrneho života. Bol čestným predsedom MO Matice slovenskej v Piešťanoch. V roku 1969 pri príležitosti osláv 50. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika predniesol na spomienkovom večere v liečebnom dome Slovan prejav. V Piešťanoch žil až do svojej smrti. Zomrel 26.marca 1977 vo veku 89 rokov. Dom, v ktorom v Piešťanoch žil, je označený pamätnou tabuľou s jeho bustou.

na záver

„Život je veľký režisér. Vie vyvolať všetky situácie, aké dramatické umenie pozná. V živote drobných človiečikov vyskytnú sa scény, o akých ani skúsený dramatik nesníva...“
(Ivan Stodola)