Výtvarné osobnosti

V tejto útlej publikácii predstavujeme piatich už nežijúcich výtvarných umelcov, ktorí patria medzi najvýraznejšie osobnosti piešťanskej výtvarnej scény. Jeden z nich - Janko Alexy – tu pôsobil síce iba 6 rokov, ale tým, že sa snažil založiť v Piešťanoch maliarsku kolóniu, zanechal po sebe výraznú stopu. Jeho zásluhou je, že upriamil pozornosť ďalších výtvarníkov na naše kúpeľné mesto. Pre niektorých maliarov to bola len krátka epizódka, iní tu našli smer svojho ďalšieho umeleckého napredovania. Napríklad Jozefovi Kollárovi sa topole, ktoré objavil v údolí Váhu, objavujú na obrazoch sporadicky až do konca života. Martin Benka váhal, či sa má v Piešťanoch usadiť, lebo jeho viac inšpirovala horská krajina. To, čo v Piešťanoch namaľoval, medziiným aj veľkorozmerné plátno Pohľad na Piešťany, patrí v jeho tvorbe k tým menej výrazným dielam. Nepomerne úspešnejší bol pri výzdobe Kolonádového mosta, kde má umiestnené dve vitráže vytvorené technikou leptu – Piesne z Detvy a Na salaši. Dali by sa menovať aj ďalší maliari, ktorí koketovali s Alexyho zámerom – Zolo Palugyay, ktorý na železné povalové dvere v Alexy vile namaľoval Alegóriu prameňov, Miloš A. Bazovský, ktorého mnoho raných diel zostalo v Piešťanoch, Jozef Ilečko, Štefan Žambor a ďalší. Mimo kolónie vytvoril niekoľko pozoruhodných obrazov a reliéfov piešťanský rodák, excelentný architekt Pavel Weisz (1901 – 1944). Približne v rovnakom čase (1926 – 1938) žil a tvoril v Piešťanoch výborný maďarský maliar Aurél Bernáth, ktorého manželka Alice Pártos bola kúpeľnou lekárkou. Viaceré jeho obrazy s piešťanskou tematikou sa dostali do Maďarskej národnej galérie. V Piešťanoch však pôsobili aj mnohí ďalší výtvarníci. Z tých starších to boli kostolní maliari a reštaurátori Štefan Enhoff (1891 – 1962), Ferdinand Karol Papp (1899 – 1970) a Eugen Petrikovics (1897 – 1963). Na sklonku života sa tu usadil Viliam Forberger (1848 – 1928), rodák zo Spiša. Niekedy sa ešte objavujú jeho diela s námetom Piešťan, zväčša sú to však kresby. Alexander Buzna (1868 – 1945) síce nebol školeným maliarom, ale maľovanie bolo jeho veľkou záľubou. Ako kňaz pobudol niekoľko rokov na tunajšej fare. Z tohto obdobia pochádza i kolekcia jeho zručne namaľovaných olejov, zachytávajúca prevažne krojované postavy. Obrazy, ktoré sú uložené v zbierkach Balneologického múzea v Piešťanoch, predstavujú aj cenný národopisný dokument. Maliar a scénograf Emil Paulovič (1922 – 2004) prišiel do Piešťan v roku 1978. Usporiadal tu viacero výstav a vďaka svojej bezprostrednej povahe a mnohým priateľstvám sa stal v meste veľmi populárnym a obľúbeným maliarom. V piešťanských bytoch visí azda najviac obrazov práve z jeho ateliéru. Žičlivá kultúrna atmosféra Piešťan sem v minulosti prilákala viacerých výtvarníkov, ktorí sa tu nakoniec defi nitívne usadili. Spomenieme z nich aspoň maliara Ferdinanda Pekára (1926), keramikára Lubomíra Jakubčíka (1926) a textilnú výtvarníčku Evu Krause (1929). Z dát ich narodenia vidieť, že sú všetci už osemdesiatnici a svojou tvorbou prispeli k zvýšeniu úrovne výtvarného života Piešťan. Ďalej tu pôsobia ešte maliarka Mária Šuľanová (1930), dizajnér, sochár a posledné roky už aj maliar Andrej Chotváč (1942) a sochár, ktorý postupne vymenil dláto za štetec, Ladislav Sulík (1946). V meste žije a tvorí viacero výtvarníkov z mladej generácie, ktorá sa už ohlasuje a určite dá o sebe ešte vedieť. Existuje i ďalšia skupina výtvarníkov, ktorí sa v Piešťanoch narodili, ale skôr či neskôr sa z mesta odsťahovali, predovšetkým do Bratislavy. Do tejto skupiny patria napríklad otec slovenského konštruktivizmu v maliarstve Alojz Klimo (1922 – 2000), Emil Bačík (1929 – 1999), ktorý na seba upozornil svojimi majstrovsky namaľovanými klaunmi (dnes veľmi vzácnymi na trhu s umením) či jeden z čelných predstaviteľov konceptuálneho umenia na Slovensku Július Koller (1939 – 2007). Časť svojho detstva tu dokonca mal prežiť aj zakladateľ op-artu, umelec maďarského pôvodu Victor Vasarely (1908 - 1997). Jeho otec, železničiar, musel často meniť bydlisko, a tak sa ešte za Rakúsko-Uhorskej monarchie dostal aj do Piešťan. Piešťany teda mali a majú bohaté väzby na výtvarné umenie. Pre úplnosť treba ešte dodať, že mnohí maliari a sochári navštevovali piešťanské kúpele. Azda najcennejšie, čo po nich zostalo, je obraz Alfonza Muchu (1860 – 1939) Buď pozdravený, prameň zdravia, umiestnený v tympanóne nad dverami jedálne hotela Thermia Palace. Obraz bol v roku 2000 za záhadných okolností odcudzený a po piatich rokoch rovnako prekvapujúco nájdený. Po reštaurovaní je vystavený na pôvodnom mieste. Dve sochy sa stali symbolmi Piešťan - Barlolámač od bratislavského sochára Roberta Kühmayera (1883 – 1972) na priečelí Kolonádového mosta a Milenci od Alexandra Trizuljaka (1921 – 1990). Z niekdajších veľkých výstav Socha piešťanských parkov zostalo na verejných priestranstvách množstvo plastík a v zbierkach Balneologického múzea je uložených vyše 600 diel vytvorených na Medzinárodných maliarskych sympóziách. Možno dúfať, že táto skromná brožúra encyklopedického charakteru bude prvým krokom na ceste k hlbšiemu a komplexnejšiemu preskúmaniu pestrej výtvarnej histórie Piešťan.

Kornel Duffek