durickova

Mária Ďuríčková (29.9.1919 - 16.3.2004)

Narodila sa vo Zvolenskej Slatine. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Lučenci pôsobila ako učiteľka. Neskôr pracovala v redakciách niekoľkých detských časopisov (Družba, Zornička) a od roku 1954 vo vydavateľstve SNDK – neskoršie vydavateľstvo Mladé letá (1959-1969). V rokoch 1969 – 1971 bola šéfredaktorkou obnoveného časopisu Slniečko, v ktorom zanechala trvalú stopu.

Mária Ďuríčková má v modernej literatúre pre deti právom nezastupiteľné miesto. Svojou tvorivou činnosťou ovplyvnila nielen oblasť klasickej autorskej rozprávky a príbehov z reálneho prostredia, ale aj oblasť folklóru a ľudovej slovesnosti (ako editorka i zberateľka). Stala sa predstaviteľkou novej vlny (tzv. detský aspekt) – pracovala s personifikáciou (O Guľkovi Bombuľkovi) a detským spôsobom myslenia (Sestričky z Topánika, Janček Palček, O Katarínke a Túlavom vrchu, Nie je škola ako škola). Prelomová je jej próza Jasietka. S rozprávkou a povesťou pracuje aj neskôr (Biela kňažná, Dunajská kráľovná, Prešporský zvon, Panenská veža na Devíne.).

Rozprávky a príbehy pre deti: Zajtra bude pekne, My z ôsmej A, O Guľkovi Bombuľkovi, Majka Tárajka,
Stíhač na galuskách, Jasietka, Danka a Janka, Papierová rozprávka, Vojak a cárovná, Jožko Mrkvička Spáč,
Útek z Gramatiky, Braček z tekvice, Siroty

Povesti, ľudová slovesnosť: Dunajská kráľovná, Zemský kľúč, Bratislavské povesti, Dunajské povesti

Editorská činnosť: Zlatá brána, Slovenské rozprávky, Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského I.- II., Detský rok I. a III.,
Na hole, ovečky, Keď národ malý stal sa veľkým, Aľonuška, Spievaj si, vtáčatko, Zlatý strom, Išlo dievča po vodu, Rapotanky, Povedala straka vrane a mnohé iné.

Diela Márie Ďuríčkovej boli preložené do mnohých jazykov, predovšetkým však do češtiny (Klubíčko Bambulín, Jasněnka, Majka Povídalka), taliančiny (Tondino Rotolino), ruštiny (Danka i Janka, Majka-Boltuška), angličtiny (The White Princess), polštiny (Królowa Dunaju), ďalej napríklad holandčiny, bulharčiny, srbochorváčtiny, moldavčiny a do mnohých ďalších jazykov.

Autorka o sebe...

...Ja sama seba nazývam niekedy Deviatková Marienka. A prečo? Nuž preto, že môj dátum sa hmýri deviatkami. Vo výročný deň môjho narodenia sa bude písať (nože si rátajte tie deviatky) 29. 9. 1999. Stihli ste porátať? Päť deviatok v jednom dátume! To je veru zriedkavé, to sa vyskytuje len trikrát za tisícročie. Pripomína vám to trošku rozprávku, však? Deviatka je totiž dôležité rozprávkové číslo, magické číslo. Je na treťom mieste rozprávkovej dôležitosti. Na prvom mieste je číslo tri: tri perá z draka, kráľ a jeho tri dcéry, tri zlaté vlasy... Na druhom mieste je číslo sedem: sedemmíľové čižmy, sedembohatý človek, sedemdesiata siedma krajina... a na treťom mieste je číslo deväť: deväťhlavý drak, panna z rosy počatá, z deväť matiek splodená... No a to je moje číslo, moja erbová deviatka. Tak som sa dostala do krážov rozprávky, preto je rozprávka mojím milovaným literárnym útvarom. Koľko rozprávok som ja napísala! Koľko som ich objavila pod prachom zabudnutia. Koľko som ich preložila z iných jazykov! Koľko som ich upravila a koľko zdramatizovala! Pravdaže, všetko sa raz minie, aj môj deviatkový september. Od januára roku 2000 nebudem mat' už v dátume ani jednu deviatku. Vytratí sa môj erb...Čo potom? Budem to ešte ja? A budem vôbec? Nuž takýto TAJ sa odvíja okolo Deviatkovej Marienky...

Mária Ďuríčková, jún 1999

(text z bulletinu vydaného pri príležitosti životného jubilea autorky, BUVIK 1999)

Detská knižnica