Elena Čepčeková
poetka, prozaička, televízna a rozhlasová dramatička
Biografia
Elena Čepčeková, rodným menom Kaššová, sa narodila 26. januára 1922 v Dolnej Ždani v roľníckej rodine. Detstvo prežila v rodisku, neskôr žila s rodičmi v Malom Kiari pri Leviciach. Do ľudovej školy chodila v spomínaných dvoch obciach, strednú školu vychodila v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Počas života vystriedala niekoľko zamestnaní: pracovala ako učiteľka v Kostoľanoch pod Tríbečom, ako úradníčka v Osídľovacom úrade v Bratislave, vo vydavateľstve Práca i v propagačnom oddelení Československého štátneho filmu.
Bola vedúcou redaktorkou detského časopisu Ohník, neskôr aj časopisu Zornička, pôsobila ako riaditeľka Domu osvety v Novom Meste nad Váhom. Bola zakladajúcou redaktorkou časopisu Včielka, krátko aj redaktorkou obnoveného Slniečka. Od roku 1969 sa venovala len literárnej tvorbe.
Niekoľko rokov pôsobila aj v Piešťanoch, dlhší čas žila a tvorila v Bánovciach nad Bebravou a v Bratislave. Zomrela 6. januára 1992 v Bratislave.
Charakteristika tvorby
Patrí k najproduktívnejším autorom povojnovej generácie spisovateľov píšúcich pre deti a mládež, ktorí vyrástli okolo časopisu Slniečko. Prvé verše pre deti aj ona publikovala v povojnových číslach tohto časopisu. Niektoré práce publikovala ako vydatá pod menom Elena Benešová.
Je autorkou diel pre deti a mládež so širokým tematickým a druhovým rozpätím. Jej knihy sú určené od najmenších (leporelá) až po dospievajúcich (dievčenský román). Orientovala sa predovšetkým na dobovú problematiku vrátane aktuálnych etických problémov.
Jej literárne dielo odráža pozitívny vzťah k svetu, lásku k prírode a deťom. Námety čerpala vo svete prírody, v súčasnom živote mesta i dediny, inšpirovalo ju rodinné i školské prostredie. Okrem poézie (lyrika, veršovaná rozprávka) písala prózu (moderné rozprávky, novely, romány, črty) i drámu (rozhlasové a televízne rozprávky, bábkové hry), pričom jej dielo má dve základné roviny: tvorba pre deti predškolského veku a tvorba pre dospievajúcu mládež.
Z tvorby pre najmenších vynikajú predovšetkým rozprávky o Meduške, láskavej a múdrej včielke s veľkým srdcom, ktorá sa nestratí ani vo svete modernej civilizácie. Jej správanie je pre niekoľko generácií detí vzorom priateľstva, vzájomnej pomoci a tolerancie. Rozprávky o včielke Meduške poznali predškolské deti najskôr zo stránok časopisu Včielka. Meduška spod farbičiek Boženy Plocháňovej sa stala takmer generačným logom škôlkárov sedemdesiatych rokov. Rozprávkový seriál napokon vyšiel v troch knižkách: Meduška, Meduška a jej kamaráti (s ilustráciami Ľuby Končekovej - Veselej vyšla i vo viacerých prekladoch ako úspešný exportný titul Mladých liet) a Slniečko na motúze.
V oblasti tvorby pre dospievajúcu mládež sa stali obľúbenými jej romány s dievčenskými hrdinkami, najmä Serenáda pre Martinu, Monika a Nezabudni, Monika.
Pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo pripravila niekoľko dramatizácií vlastných diel i klasických ľudových rozprávok, ktorých podoby s obľubou aktualizovala.
V roku 1972 dostala Cenu Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež.
Jej rozprávkové knižky neupadli do zabudnutia ani po roku 1989, najmä tie o Meduške, zapamätateľné ako básničky. Rýmovaná a rytmizovaná próza si ľahko podmaňuje malých poslucháčov i čitateľov. Naďalej zabáva a láskavo, po čepčekovsky, aj vychováva.
Pri päťdesiatom výročí vzniku vydavateľstva Mladé letá v roku 2000 zverejnili jedno zaujímavé číslo - knihy Eleny Čepčekovej vyšli v súhrnnom náklade takmer jeden milión výtlačkov.
V roku 2007 sme si pripomenuli nedožité 85. narodeniny Eleny Čepčekovej. Meduška má neuveriteľných 37 rokov. Značí to, že jej prví čitatelia o nej čítajú už svojim deťom. Veď iba medzi deťmi sa môže potvrdiť nádej spisovateľskej generácie Eleny Čepčekovej: „Detská kniha je večná…“
Výber z tvorby
Poézia
Slniečko (1948)
Utopený mesiačik (1959)
Veľký kráľ a malá myš (1971)
Próza pre najmenších
Meduška (1970)
Meduška a jej kamaráti (1971)
Jedenásť princezien a šašo (1971)
Tutulaj a Vrtichvost (1973)
Kiki a Miki (1978)
Slniečko na motúze (1979)
Meduškin košíček rozprávok a básničiek (2005)
Próza pre dospievajúcich
Dievča z majera (1960)
Serenáda pre Martinu (1972)
Monika (1973)
Nezabudni, Monika (1974)
Monikine cesty (1987)
Rozhlasové rozprávkové hry
Rudienka (1973)
Roztancované kráľovstvo (1974)
Štyri zlaté klasy (1975)
Striebornica (1977)
Belasý krčah (1977)
Konôpka (1979)
Kamenný chlieb (1980)
Rozhlasová hra pre mládež
Zázračný prístroj (1976)
Televízne večerníčky a seriály
Meduška (1969-1979)
Mestečko Pimparapac (1963-1969), v spoluautorstve
Farebné rozprávky (1983)
Bábkové hry
Loktibrada (1968)
Dvaja bratia a princezná(1968)
Vlastnými slovami...
„Keď píšem, hrám sa. Pospevujem si, mrvím sa a najradšej by som váľala kotrmelce. A práve pre túto slniečkovskú náladu rada píšem pre malé deti.“
