Piešťanské parky

Región a odkazy / Piešťany a okolie / Piešťanské parky

Významný prírodný fenomén, stvárňujúci podobu Piešťan a život ich obyvateľov, sú parky po oboch stranách Váhu. Vďaka parkom patrí mestu popredné miesto na Slovensku v ploche zelene na jedného obyvateľa.

Po ľavej strane Váhu sa rozprestiera tzv. kúpeľný park, ktorý je v správe Slovenských liečebných kúpeľov, a.s. Z centra mesta je prístupný pešo cez Kolonádový most. Dá sa k nemu dostať aj cez Krajinský most, ktorý však slúži predovšetkým automobilovej doprave. Na pravej strane Váhu sa nachádza mestský park. Oba parky vybiehajú do menších plôch verejnej zelene severojužným smerom a spolu s pouličnou zeleňou tvoria „pľúca“ mesta.

Piešťanské parky ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tzv. tvrdý lužný les s pestrou druhovou výbavou drevín, ako sú topoľ čierny (Populus nigra), javor poľný (Acer campestre), hrab obyčajný (Carpinus betulus), brest hrabolistý (Ulmus minor), čremcha strapcovitá (Padus avium), dub zimný (Quercus petraea), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) atď. V podraste je tu častý chránený klokoč perovitý (Staphylea pinnata), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus),či drieň obyčajný (Cornus mas). Bylinný podrast tvorí pestrú paletu mezofilných druhov slatinného charakteru.

Sprístupnenie kúpeľov širokej verejnosti si vyžiadalo odvodnenie a rekultiváciu priestorov okolo Váhu. Vznikli nové vegetačné podmienky a parkoví architekti museli siahnuť po novej druhovej skladbe drevín a krovín. Snažili sa dosiahnuť, aby park bol zaujímavý a príťažlivý, pričom museli zohľadniť miestne klimatické, mikroklimatické a pôdne pomery. Pri zakladaní parkov udomácnili v Piešťanoch viaceré ázijské a americké dreviny, ktorých druhová pestrosť sa postupne a cieľavedome rozširovala. Väčšine introdukovaných druhov sa v nových podmienkach darí, o čo svedčí skutočnosť, že sa nezriedka dožívajú i 150 rokov. Tento časový údaj naznačuje i približný vek oboch piešťanských parkov.

Kúpeľnému parku sa začala venovať väčšia pozornosť najmä po vybudovaní dvoch reprezentatívnych  objektov na ľavej strane Váhu  – dnes už neexistujúcich Františkových kúpeľov (1898), a najznámejšieho piešťanského kúpeľného hotela Thermia Palace (1912). Predovšetkým pre návštevníkov a hosťov Thermie bolo treba vytvoriť taký areál zelene a oddychu, ktorý by bol dôstojným pendantom luxusného hotela.

01

Kúpeľný park sa tiahne od Krajinského mosta po golfové ihrisko v severnej časti Kúpeľného ostrova. Z východnej strany ho ohraničuje Obtokové rameno Váhu. Malý parkový priestor za Thermia Palace je významný dominujúcim platanom javorolistým (Platanus x hybrida) /1/s úctyhodnými rozmermi a vekom vyše 120 rokov. Je to kríženec medzi platanom východným (Platanus orientalis),rastúcim na Balkáne a vo východnom Stredomorí, a platanom západným (Platanus occidentalis),rastúcim pôvodne v povodí Mississippi.

02

Na hrádzi medzi  týmto parkom a Obtokovým ramenom Váhu rastie niekoľko jedincov teplomilnej gledíčie trojtŕňovej (Gleditsia triacanthos)/2/, pôvodom z východnej časti Spojených štátov. Gledíčia nesie na pňoch a konároch dlhé trojklanné tŕne, ktoré sú v rastlinnej ríši ojedinelé.

03

V južnom cípe parku nájdeme vzácny javor Grosserov (Acer grosserii)/3/, pôvodný v Japonsku a Číne, so zvláštnou štruktúrou a farbou kôry pňa a výrazným sfarbením listov v jeseni.

04

Pred Thermia Palace sa rozprestiera stálezelený park vysadený cypruštekmi Lawsonovými (Chamaecyparis lawsoniana)/4/ v rôznych kultivaroch. Jeho pôvod je Severná Amerika a východná Ázia. Veľmi dobrým znakom tohto cyprušteka, na rozdiel od mnohých iných druhov, je ovisnutá vrcholová vetvička stromu. Cyprušteky rozoznáme od iných podobných druhov, napríklad tuje, podľa drobných guľovitých súplodí a šupinovitých lístkov rôznej striebornej kresby. Tuja západná (Thuja occidentalis)  i tuja východná (Thuja orientalis), rastúca s cypruštekmi, sa od nich odlišuje šišticovitými plodmi.

 

05

V tom istom priestore dominujú statné smreky pichľavé (Picea pungens) /5/, ktorých domovom je Colorado. Časté tisy obyčajné (Taxus baccata) v parkoch sú prudko jedovaté, okrem dužiny plodov, a sú pozostatkom z obdobia treťohôr.

06

V nike medzi Thermia Palace a liečebňou Irma rastie výnimočný strom, pôvodom z kalifornských hôr - cedrovec zbiehavý (Calocedrus decurrens) /6/, zaradený medzi cédrovité dreviny, avšak s tujovitým habitom.

08

Štíhle topole čierne (Populus nigra f. italica) tvoria kostru parku na Kúpeľnom ostrove, nasmerovanú na ruiny jedného z najvyššie položených hradov na Slovensku – Tematína. Pri leknových jazierkach objavíme dvojicu ginka dvojlaločného (Ginkgo biloba) /8/, ktorý je jediným druhom starobylého rodu Ginkgo, s vekom viac ako 250 miliónov rokov. Tento výnimočný rastlinný druh pochádza zo strednej Číny, kde sa doteraz zachovala posledná pôvodná rezervácia. Ginko je dvojdomý druh, charakteristický zvláštnymi dvojlaločnými listami, a posledné roky plodiaci sladké, ale páchnuce bobule tvaru marhule. Ide o mimoriadne liečivý druh s protikarcinogénnymi účinkami. Lieči sa ním Alzheimerova choroba, no najmä poruchy prekrvenia končatín a hlavy po mozgových príhodách. V roku 1945, pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu, zostalo na námestí ťažko postihnutého mesta neporušené iba ginko. Považuje sa to za vedecky ťažko vysvetliteľný jav. Chemizmus ginka dodnes nie je dostatočne prebádaný.

09

Oproti jazierkam nájdeme zvláštnu drevinu - judášovec strukový (Cercis siliquastrum) /9/, rastúci pôvodne vo východnom Stredomorí a na Balkáne. Údajne na tomto druhu stromu mal ukončiť život biblický Judáš. Mimoriadny jav –kauliflória - bol popísaný práve u tohto druhu. Trsy lilavých motýľovitých kvetov, kvitnúcich v máji, vyrastajú priamo z pňa stromu.

10

Za judášovcom, smerom k Váhu, rastú dva kríky mimoriadne voňavého kalykantu floridského (Calycanthus floridus)/10/. Tento druh kvitne v máji a pochádza z juhozápadnej časti Spojených štátov amerických.

11

Severne od pozície kalykantov rastie solitérna jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana) /11/, pôvodom z Kaukazu. Obdivuhodná je jej vitalita pri zmenených klimatických podmienkach. Je stále plodná.

12

V parkoch, na jednej i druhej strane Váhu, je častá teplomilná katalpa bignoniovitá (Catalpa bignonioides) /12/, s centrom rozšírenia v Karoline (USA). Strapce orchideovitých kvetov rozkvitajú od polovice júna a v jeseni je strom nápadný dlhými fazuľovitými strukmi.

13

Vzácnou drevinou v našich parkoch je paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa) /13/, ktorá nesie názov podľa mena Anny Pavlovny, dcéry ruského cára Pavla I. Druh pochádza z Číny, má ľahké drevo, ktoré sa hodí na výrobu hudobných nástrojov, ale aj sandálov.

14

Typická drevina pre stĺporadie Napoleonských kúpeľov, či pergoly, je trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans) /14/, najväčšia u nás rastúca liana, má viac ako 100 rokov. Stále vykvitá horcovitými, oranžovými kvetmi na vrchole leta. Veľmi dobre znáša rez a jej vitalita je obdivuhodná – koreňmi ľahko prerazí vrstvou asfaltu. Pochádza z východnej časti Spojených štátov amerických.

15

Pri studni Adam Trajan nájdeme krásne jedince ľaliovníka tulipánokvetého (Liriodendron tulipifera) /15/, ktorý má domovinu v oblasti Veľkých jazier na severovýchode USA. Jeho nádherné kvety žltozelených tulipánov roztrúsených po konároch stromu rozkvitajú v polovici mája. Tuhé kožovité, laločnaté listy dotvárajú exotické dekórum stromu.

16

Vzácnym druhom kúpeľného parku je neďaleko jazierok  kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) /16/.Ide o tzv. japonský céder, prinášajúci nám pozdrav z ďalekých lesov Číny a Japonska. Aj keď jeho pestovanie u nás je na hranici možnosti, dotvára exotiku parku svojím zbierkovým významom.

Cestou smerom k Balnea centru nájdeme pri pozornej prehliadke parku borovicu himalájsku (Pinus wallichiana) /17/, s nápadne dlhými ovisnutými ihlicami, a pred Balneoterapiou II si treba všimnúť jedince jedle srienistej kolorádskej (Abies concolor) /18/. Tieto druhy tvoria najvzácnejšie ihličnany parku.

17
18
e1a94e98ae

Pri Spoločenskom centre rastie expozícia hamamelov. Ide o hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana), rozkvitajúci začiatkom zimy a hamamel japonský (Hamamelis japonica) /19/, rozkvitajúci začiatkom jari. Sú to zaujímavé druhy s dvojitými okvetnými lístkami.

20

Bizarné kvety pagaštanu malokvetého (Aesculus parviflora) /20/ možno vidieť v júni okolo kúpeľného hotela Balnea Esplanade.

Ak prejdeme Kolonádovým mostom na druhú stranu Váhu, ocitneme sa v mestskom parku. Hneď pri moste, pred Kúpeľnou kaplnkou, nájdeme najbohatšiu expozíciu jaseňovca metlinatého (Koelreuteria paniculata) /21/. Tento druh pochádza z Činy, kvitne bohatými metlinami žltých kvetov na vrchole leta, a po odkvete sa vytvárajú dekoratívne plody, akoby lampášiky nesúce jedlú, ale kyslú bobuľku. Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) /22/ rozkvitá pri vile Berlin pred vyrašením listov, často už vo februári. Starý perzský názov „jasamin“ znamená „príjemná vôňa“. A tomto prípade ide o pomenovanie skutočne výstižné! V okoli Domu umenia nájdeme pozoruhodný dub červený (Quercus rubra), pôvodný v Kanade. Jeho listy sa sfarbujú v jeseni do purpurovohneda. Pomaly preniká aj do lesných spoločenstiev. Severne od Domu umenia je stanovište vzácnych tisovcov dvojradových (Taxodium distichum) /23/. Druh pochádza z močiarov juhovýchodnej časti USA, odkiaľ ho do Európy priviezli už v roku 1640.Táto časť parku volá po obnove, pretože citlivé druhy v silne zapojenom poraste nemajú šancu na prežitie.

21
22
23

Bohatstvo a pestrosť piešťanských parkov si zaslúžia pozornosť z viacerých dôvodov. Prechádzky  v príjemnom a zdravom prostredí parkov poskytujú pre návštevníkov kúpeľov, rovnako ako pre obyvateľov mesta, príjemné osvieženie, odpočinok a relax. Oboznámenie sa s najrozmanitejšími drevinami z viacerých kontinentov v tomto nevyhlásenom arboréte zase môže rozšíriť naše poznatky a vedomosti o prírode. A to je ďalšia dimenzia piešťanských parkov, ktorú by sme si pri prechádzkach mali tiež všímať.

Autor textu a fotografií: František Bača

Detská knižnica