Sochárske diela, pomníky a pamätné tabule

Región a odkazy / Piešťany a okolie / Sochárske diela, pomníky a pamätné tabule

Dávne i nové sochy, súsošia a reliéfy, zhotovené umelcami rôznych kvalít z kameňa, kovu, dreva, keramiky, betónu či iného vhodného materiálu, diela s poslaním pomníkov alebo hoci len čírej okrasy, pôsobiace samostatne alebo spolu s architektúrou - s tým všetkým sa možno stretnúť pri prechádzkach po Piešťanoch. Cieľom tohto stručného informátora nie je podať komplexný pohľad na všetky plastiky v meste ani vyjadrovať sa k  ich umeleckej hodnote. Nasledovný výber chce len upozorniť na prítomnosť sochárskeho diela v rôznych častiach mesta - v parkoch, uliciach, na námestiach a iných verejných či poloverejných priestoroch - a niektoré ukážky vyznačiť a popísať. A tiež pripomenúť význam cyklických plenérových výstav sochárskych prác, časom nazvaných Socha piešťanských parkov, lebo práve tento zdroj v druhej polovici dvadsiateho storočia obohatil mesto i kúpele o množstvo hodnotných skulptúr.

01

Dva klenbové svorníky (Štefánikova 136). Pochádzajú zo zaniknutého stredovekého gotického kláštorného chrámu - pravdepodobne johanitského - v priestore Detvianskej ulice a do líca pilierov farskej brány ich umiestnili sekundárne. Na jednom svorníku je zobrazená hlava Krista, druhý je zdobený kamenársky zručne vyhotovenými rastlinnými listami. Svorníky sú najstarším dokladom sochárskeho remesla v Piešťanoch.

02

Prícestná socha sv. Vendelína (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Pieskovcová plastika svätca s ovečkou a teliatkom pri nohách - dielo anonymného ľudového umelca - najranejšia sakrálna ukážka tzv. ľudového baroka v Piešťanoch. Na postamente je nápis: "SANCTE WENDELINE ORA PRO NOBIS..." a rok 1760. Patrón pastierov sv. Vendelín patril k obľúbeným svätcom slovenského vidieka, jeho kamenné sochy bývali často polychrómované. V tomto prípade pôvodné farby nezachovali - nahradil ich biely náter.

03

Prícestná socha sv. Floriána (v areáli r. k. kostola Štefana kráľa, Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Dielo anonymného, barokovo cítiaceho umelca je umiestnené na stĺpe, na jeho kamennom podstavci je nápis: "S. Floriane ora pro nobis " a rok 1764. Ranokresťanského mučeníka Floriána usmrtili v 4. storočí; uctieva sa ako ochranca pred požiarmi, je patrónom hasičov, kominárov a murárov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak, ktorý leje vodu na horiaci dom.

04

Kamenný kríž s Ukrižovaným, pri päte kríža socha Panny Márie (v areáli r. k. kostol Štefana kráľa, Štefánikova 138). Baroková pieskovcová kompozícia, dielo anonymného majstra, vzniklo v roku 1791. Medzi "migrujúcimi" sakrálnymi plastikami má miestny primát v počte zmien stanovišťa. Kríž pôvodne stál na dnešnej Beethovenovej ulici pri dnes už neexistujúcej barokovej kaplnke sv. Jána Nepomuckého, neskôr v susedstve vily "Klára" a odtiaľ do v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia premiestnili ku kostolu sv. Štefana.

05

Trojičný stĺp (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Kreácia anonymného, klasicisticky cítiaceho umelca stojí, ako jediná zo všetkých artefaktov rozmiestnených okolo chrámu, na pôvodnom mieste. Z nápisu "KE CTI A CHVALE BOSKEG POLOŽENA 1833/ Z. M. L. R." je zrejmá časová spätosť s posviackou kostola. Je jedným z dvoch pomníkov venovaných Najsvätejšej Trojici v rovnakom roku.

06

Pieta (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Na konzole na čelnej stene pilierového podstavca súsošia Sedembolestnej Panny Márie s mŕtvym Kristom stojí plastika sv. Jána Nepomuckého. Pieskovcovú kompozíciu vytvoril pravdepodobne profesionálny umelec údajne v polovici devätnásteho storočia. Predtým ako ju premiestnili ku kostolu, stála na Kúpeľnom ostrove, vsadená do živého plota záhrady hotela Thermia Palace.

07

Pomník Ružencovej Madony (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Pôvodne stál v mestskom parku, v susedstve vily "Cmunt" (t. č. "Berlín"). Bielo natretá, údajne mramorová socha je zmenšenou reprodukciou lourdského prototypu. Ako hlása poľský nápis z roku 1890.

08

Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého (v areáli r. k- kostola sv. Štefana, Štefánikova 138), umiestnená na podstavci, pochádza z roku 1896. Dielo neznámeho ľudového umelca, vytvorené z pieskovca, snáď pôvodne polychromované. Populárny český svätec, uctievaný o ako ochranca pred povodňami, ochranca dobrej povesti, patrón mlčanlivosti, spovedného tajomstva, mlynárov a pltníkov, zobrazuje sa v liturgickom rúchu, s krížom alebo aj palmovou ratolesťou v náručí a päticou hviezd okolo hlavy pokrytej biterom. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 1393.

09

Pamätná tabuľa výstavby kostola sv. Štefana kráľa (Štefánikova 139, chrámová predsieň) - kultúrna pamiatka. Latinský nápis obsahuje chronogram, t. j. letopočet, zašifrovaný v texte zvýraznenými veľkými, s rímskymi číslicami totožnými, písmenami. V danom prípade rok 1831. Na stene oproti tabule je zavesený drevený kríž s korpusom Ukrižovaného, pozoruhodná nesignovaná rezbárska práca z prvej polovice dvadsiateho storočia.

10

Kamenný kríž s korpusom (Žilinská cesta, pri cintoríne) z roku 1779 je druhý najstarší z asi desiatky prícestných kamenných krížov in situ. (Najstarší, z roku 1753, bez pôvodnej plastiky Ukrižovaného, sa nachádza na styku ulíc Družobnej a Dudvážskej v izolovanej mestskej časti - bývalej samostatnej obci Kocurice. Pravdepodobne tretí najstarší, z roku 1783, stojí na rozhraní ulíc Sládkovičovej a Tatarkovej). Rovnako, ako pri väčšine miestnych historických sakrálnych sochárskych diel, bol autorom kompozície anonymný ľudový umelec. Povrch pieskovca nie je upravovaný náterom.

11

Trojičný stĺp (Vrbovská cesta). Z troch miestnych pomníkov, postavených k ucteniu Najsvätejšej Trojice, je bohatšie rozvinutý. Bohatá trojetážna, trojstranne orientovaná baroková architektonicko - sochárska kompozícia so stĺpmi, nikami, komolým pylónom a štedrou plastickou výzdobou je dielom neznámeho umelca. Na jednom z troch donačných nápisov je zaznamenaný rok 1831, ako rok vzniku monumentu.

12

Trojičný stĺp (Kocurice, Dudvážska ulica). Solídna nesignovaná umelecko - remeselná práca. V kartuši na podstavci stĺpa je nápis: "KU CTI NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE POSTAVILA KOCURICKÁ OBEC V ROKU 1909".

13

"Hlavný kríž" (Kocurice, cintorín). Kamenný kríž s korpusom a netradičnou dvojicou adorujúcich sôch Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého v podnoži. Vytvoril ho v roku 1927 významný piešťanský kameňosochár Václav Rympler (1883 - 1949). Hoci v porovnaní s vekom cintorína je kríž mladý (najstarší náhrobok má vročenie 1876), neobvyklá konštelácia postáv - výmena sv. Jána Evanjelistu za sv. Jána Nepomuckého - ho posúva medzi zaujímavé sakrálne plastiky.

14

Sochy štyroch grécko - rímskych božstiev (Kúpeľný ostrov, v parku pred hotelom "Thermia Palace") - kultúrna pamiatka. V ľudskej veľkosti, v klasicistickom stvárnení sú spodobnené: bohyňa kvetov Chlóris - Flóra, boh obchodu Hermes - Merkúr, bohyňa múdrosti Pallas Athena - Minerva a bohyňa úrody Deméter - Ceres. Anonymný sochár ich vytvoril z pieskova počiatkom devätnásteho storočia (Hermes je datovaný 1803) a do Piešťan ich premiestnili v roku 1942 z areálu kaštieľa v Kráľovej pri Senci. Najprv zdobili záhradu hotela "Thermia Palace" a až v druhej polovici dvadsiateho storočia zaujali terajšie miesta. V roku 1992 boli ako súbor vyhlásené za kultúrnu pamiatku č. 10701/1 - 4.

15

"Najada" (pri vonkajšom termálnom bazéne v oddelenej časti záhrady "Thermia Palace", Kúpeľný ostrov 2) - kultúrna pamiatka. Zliatinová figúra nymfy s rybou v zdvihnutej pravej ruke a plnou sieťou, prehodenou cez ľavú ruku, dielo neidentifikovateľného autora pravdepodobne z roku 1859. Spolu s ňou boli v roku 2001 pojaté do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR o. i. aj interiérové mramorové plastiky "Tri grácie", "Afrodita a "Hlava dievčaťa" i súbor secesných drevených konzol s bronzovými ženskými torzami, všetko v priestoroch kúpeľného hotela "Thermia Palace".

16

Reliéfne hermy na fasádach "Kúpeľnej dvorany" (Beethovenova 5) - kultúrna pamiatka. Autorom návrhu budovy bol architekt Ignác Alpár (1855 - 1928), plastickú výzdobu vyrobili sériove, ako prefabrikáty. Vznik sa datuje do roku 1894. Na neďalekej Winterovej ulici hodno si všimnúť aspoň sochy a reliéf na priečelí neogotickej kaplnky č. 74 z roku 1897 (pri moste) a dve o čosi mladšie secesné ženské figúry na priečelí budovy č. 36 ("Júliin dvor").

17

Busta cisárovnej a kráľovnej Alžbety (Kúpeľný ostrov 4). Autorom sochárskeho portrétu manželky predposledného lotrinsko - habsburského panovníka (žila v rokoch 1837 - 1898) - literatúre mylne označovaného za Fadruszovo dielo - je budapeštiansky sochár Gyula Jankovics (1865 - 1932). Bustu z carrarského mramoru, inštalovanú na piedestáli, odhalili 10. augusta 1902 v ose dnešnej Beethovenovej ulice, medzi budovami terajšieho kúpeľného riaditeľstva a kníhkupectva (zhruba na mieste zbúranej barokovej kaplnky sv. Jána Nepomuckého). Po páde monarchie začala putovať, súčasné, nie práve najšťastnejšie stanovište v nike ľavého rizalitu balneoterapie "Irma" nemusí byť konečné.

18

Hlava muža a ženy (Pod Párovcami 1297/98). Na pilieroch brány do dvora bohatého roľníckeho domu z pred storočia čnejú dve, možno kamenné, ale najskôr vari keramické hlavy muža a ženy v životnej veľkosti. Insitný umelec spodobil voľakedajších majiteľov usadlosti a vďaka ohľaduplnému prístupu potomkov ich olejovou farbou natreté obličaje pretrvali ponad všetky úklady vojnami a modernizáciami posadnutého dvadsiateho storočia až do súčasnosti, ako jediný príklad svojho druhu v Piešťanoch.

19

"Barlolámač" (Winterova 72) - kultúrna pamiatka. Bronzovú sochu v nadživotnej veľkosti odliali podľa návrhu sochára Róberta Kuhmayera (1883 - 1962) a inštalovali ako súčasť kompozície mostového portálu roku 1933. "Barlolámač" sa stal významným reklamným fenoménom kúpeľov a pri povýšení Piešťan na mesto sa dostal do mestského znaku. Je nesporne najznámejšou a najfotografovanejšou sochou v Piešťanoch.

20

"Chlapec s rybou" a "Chlapec so zajacom" (pri fontáne v záhrade hotela "Thermia Palace", Kúpeľný ostrov 2). Bratislavský sochár Alojz Rigele (1879 - 1940), ktorý je aj autorom plastiky ženy s tvárou Leony Winterovej nad hrobom rodiny Winterovcov na cintoríne na Bratislavskej ceste, ich vytvoril v prvej tretine dvadsiateho storočia z bieleho mramoru.

21

Pomník profesora Karla Domina (Kúpeľný ostrov, na styku Dominovej promenády a centrálnej aleje) Profesor pražskej Karlovej univerzity Karel Domin (1882 - 1953) napísal popri rade špecializovaných odborných štúdií venovaných miestnej flóre, fundamentálnu prácu: "Piešťanská květena" (1931). Túto udalosť pripomínajú tri pamätné dosky s identickým nápisom v slovenčine, angličtine a nemčine, osadené v stene kamenného odpočívadla. Odhalili ich (ešte za Dominovho života) v rámci osláv programu 5. valného zhromaždenia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti 24. júla 1935.

22

Pomník obetiam I. svetovej vojny (Štefánikova ulica, oproti r. k. kostola sv. Štefana kráľa). Pieskovcové sochársko - architektonické dielo vytvoril roku 1937 miestny rodák akademický sochár Valér Vavro (1911 - 1991). Na troch stranách masívneho piedestálu, na ktorom sa týči súsošie Krista a matky žialiacej nad telo mŕtveho syna, sú osadené čierne mramorové tabule so 175 menami padlých Piešťancov.

23

Socha "Úroda" (Sad A. Kmeťa, pred hlavným vstupom do muzeálnej časti budovy "Kúpeľnej dvorany") vznikla v roku 1937. Autor, akademický sochár V.Vavro si dielom uctil pamiatku predčasne zosnulého priateľa, jedného zo skupiny umelcov so vzťahom k Piešťanom, maliara Zola Palugya (1898 -1935), takže pieskovcová ženská figúra je aj akýmsi neoficiálnym pamätníkom nezavŕšenej snahy o zriadenie umeleckej kolónie v Piešťanoch. Vedno s pomníkom obetiam I. svetovej vojny ide o ukážku majstrovej ranej tvorby.

24

Pomník Ludwiga van Beethovena (Sad Andreja Kmeťa) - kultúrna pamiatka. Pochádza z roku 1939, autorom je akademický sochár Ladislav Ľ. Pollák (1912 - 2002). Podnet pre vznik pomníka dala hypotéza o Beethovenovej návšteve Piešťan počas pobytu u šľachtickej rodiny Brunswickovcov v neďalekej Dolnej Krupej.

25

Pomník padlým rumunským vojakom (Žilinská cesta) - kultúrna pamiatka. V podstate architektonický výtvor, pripomínajúci veľké zásluhy rumunského vojska pri oslobodzovaní Piešťan v apríli 1945, je dielom rumunského autora E. Ciuca. Nápisy vyhotovili v slovenskom a rumunskom jazyku. Monument stihli postaviť ešte pred koncom roku 1945, v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia areál nanovo upravili podľa návrhu ing. Anny Staškovej.

26

Pomník Adama Trajana Benešova (Sad Andreja Kmeťa) - kultúrna pamiatka. Pieskovcová socha v nadživotnej veľkosti na piedestále z rovnakého materiálu predstavuje autora latinskej oslavnej básne " Saluberrimae Pistinienses Thermae", ktorou roku 1642, ako vôbec prvý, ospieval uzdravujúce piešťanské žriedla. Poeta, pobělohorský exulant A. Trajan (asi 1586) našiel útočisko v neďalekých Drahovciach, kde pôsobil ako pastor. Autorom pomníka, odhaleného roku 1948, je L. Ľ. Pollák.

27

Pomník Osloboditeľom (Námestie SNP). Sochár Valér Vavro ho vytvoril v roku piateho výročia oslobodenia Piešťan (1950). Pieskovcová kompozícia je stredobodom námestia, ktoré býva dejiskom spoločenských zhromaždení a osláv významných v živote mesta.

28

Fontána "Chlapci s rybami" (pred Kultúrno - spoločenským centrom Fontána, Beethovenova 1). Tradicionalisticky poňaté dielo akademického sochára Ladislava Ľ. Polláka z roku 1956 je sčasti vytesané z jemného pieskovca a sčasti vyformované z umelého kameňa. Patrí k vrcholom tvorby plodného, až do smrti (2002) v Piešťanoch tvoriaceho umelca. V neveľkej vzdialenosti od fontány - v parku a na Winterovej ulici - sa nachádzajú viaceré umelcove práce, pomník piešťanských letcov, Beethovenov pomník, pomník pevca Adama Trajana, pamätná tabuľa Ľudovíta Wintera.

29

 "Milenci" (Sad Andreja Kmeťa). Do bronzu odliate súsošie, dielo akademického sochára Alexandra Trizulika (1921 - 1990), sa dostalo do Piešťan roku 1961. Vtedajšia výstava umelcových prác v piešťanských parkoch bola počiatkom plenérových výstav, ktorá pokračovala viac menej plynulo takmer do prelomu tisícročí. V parku neďaleko Domu umenia je nainštalovaná o čosi mladšia (1963 - 1964) rovnomenná kamenná plastika bulharskej sochárky J. Boškovej. 

30

Reliéfne torzo ženy (v oddelenej časti záhrady hotela "Thermia Palace", Kúpeľný ostrov 2), ďalšie dielo Alexandra Trizuliaka. Je vytesané do 180 cm vysokého kvádra bieleho mramoru. Pôvodne, pri príležitosti autorskej plenérovej výstavy v roku 1961, bolo inštalované v blízkosti budovy Riaditeľstva kúpeľov na Beethovenovej ulici. Podobne ako "Milenci" predstavuje lyrickú zložku Trizuliakovej tvorby.

31

"Býk" (Sad Andreja Kmeťa). Zváranú kovovú skulptúru (J. Bezák, 1963) získalo mesto do vlastníctva darom po skončení výstavy študentských sochárskych prác v piešťanských parkoch v roku 1964. Po niekoľkých zmenách stanovišťa sa napokon v poslednej štvrtine dvadsiateho storočia dostala na terajšie miesto.

32

"Sĺňava" (areál otvoreného bazéna pri kúpeľnom hoteli "Splendit", Kúpeľný ostrov 32). Sochárska personifikácia priehradného jazera na Váhu vznikla v roku 1964 a roku 1967 ju autor Valér Vavro predstavil verejnosti na I. trienála slovenského sochárstva "Socha piešťanských parkov". Vzpriamujúca sa ženská figúra, vytesaná z bieleho mramoru, zostáva pripomienkou zrodu a pomenovania významného vodného diela pod Piešťanmi (1956 - 1960).

33

„Rodina“ (Beethovenova / Winterova ulica). Autorom bronzovej kompozície troch figúr – rodičov s dieťaťom – v silne nadživotnej veľkosti je akademický sochár Ladislav Snopek (1919). Súsošie, umiestnené do parkovo upravenej trojuholníkovej plochy, získanej po odstránení staršej zástavby, je v majetku mesta od roku 1966.

34

„Posledný list“ (Winterova ulica, pred severným ukončením kolonády), dielo miestneho rodáka Valéra Vavru. Umelec vytvoril sochu z kvalitného vápenca roku 1967. Radí sa k asi dvom desiatkam jeho exteriérových sochárskych prác, ktoré zdobia verejné priestranstvá rodného mesta.

35

"Vtáčia mať" (Sad Andreja Kmeťa). Sochár - samouk Libor David (1947) vystavil na plenérovej výstave v roku 1968 kamennú plastiku s rozprávkovým motívom, ktorá sa neskôr stala majetkom Mestského kultúrneho strediska a zostala trvalou ozdobou mestského parku.

36

„Kameň k meditácii“ (Sad Andreja Kmeťa, pri amfiteátri). Travertínový objekt rakúskeho sochára Karla Prantla (1923), nie celkom šťastne umiestnení pochádza z výstavy „Socha piešťanských parkov“. Patrí do skupiny diel, ktoré demonštrujú medzinárodný rozmer sochárskej výzdoby miestnych parkov. V rovnakom čase mesto nadobudlo aj betónové „Dekomponované stély nemeckého autora Wernera Schreiba (1925), umiestnené v „Ružovej záhrade“ mestského parku.

37

"Cestujúca rodina" (v areáli železničnej stanice). Vápencové súsošie trojčlennej rodiny v nadživotnej veľkosti vytvoril sochár Valér Vavro v roku 1969. Vďaka umiestneniu ja prvým skulptúrnym tvarom, ktorý môže vidieť v Piešťanoch ten, kto prichádza vlakom.

38

"Radostná mladosť" (Ulica Andreja Hlinku, severozápadný vnútroblokový priestor). Viaceré okolnosti - trvanlivý materiál, tvar, umiestnenie v blízkosti detského ihriska - rozširujú základné okrasné poslanie súsošia o ďalší rozmer a dovoľujú deťom objavovať v ňom potenciál neobvyklej preliezačky a rozmanitým spôsobom ho zužitkovávať na spestrenie svojich hier. Táto práca akademického sochára Valéra Vavru z roku 1969 sa radí k tým, ktoré zušľachťujú vnútroblokové priestory povojnových obytných štvrtí.

39

„Rieka“ (Ulica Andreja Hlinku, juhovýchodný vnútroblokový priestor). Kovová obmena známej drevenej plastiky významného slovenského sochára Rudolfa Uhra (1913 – 1987). Osadili ju na počiatku sedemdesiatych rokov.

40

"Žena" (Kúpeľný ostrov 26, v jednom z átrií balneoterapie pri kúpeľnom hoteli "Palace"). Štíhla bronzová figúra, vysoká 217 cm, pochádza z roku 1971. Autor, sochár Pavol Tóth (1928 - 1988) sa vo svojej tvorbe úspešne usiloval o výtvarný prejav, založený na čistote modelácie a redukcii tvarov, pripomínajúcej sochársky archetyp. Ďalšia jeho bronzová plastika ženy je inštalovaná pred vstupným priečelím hotela "Palace".

41

"Ležiaca" (Sad Andreja Kmeťa, pri dome umenia). Autorkou pôsobivej travertínovej plastiky (1972), je popredná slovenská výtvarníčka, častá a významná výstav "Socha piešťanských parkov", akademická sochárka Klára Pataki (1930).

42

"Múdrosť času" (Winterova ulica, pred južným úsekom kolonády). Bronzová sochárska kreácia z roku 1973, dielo bratislavského výtvarníka, akademického sochára Andreja Rudavského (1933) je jednou z ukážok moderných prúdov v slovenskom sochárstve dvadsiateho storočia.

43

Šesť plastík štylizovaných zvierat (Staničná ulica / ulica Andreja Hlinku, v páse vyhradenej zelene). Farebne zdôraznené kovové diela sochára Vladimíra Kompánka (1927) mesto získalo roku 1973 a ich poslaním bolo zdobiť a robiť príťažlivými ihriská nových materských škôl, resp. verejné detské ihriská. Kompánkova tvorba je v istom zmysle ekvivalentom Fullovho maliarstva.

44

Fontána "Viktória régia" (Staničná ulica / ulica Andreja Hlinku). Vznikla v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia podľa návrhu ing. arch. Rudolfa Krajíčka (1921) v rámci akcie "Piešťany, mesto fontán", proklamovanej v rokoch 1970 - 1971. (Kvet viktória régia je jedným zo symbolov Piešťan.

45

Drevené plastiky (plocha bývalého "Teplického cintorína", Štúrova ulica). V druhej polovici dvadsiateho storočia inštalovali v parkovej, sídlištnej či inej zeleni, viacero rozmerných drevených plastík, ktoré vznikli v rámci cyklických sochárskych sympózií v Moravanoch nad Váhom, prípadne sa získali z výstav "Socha piešťanských parkov". Tri práce na Štúrovel ulici pochádzajú od Anny Goliášovej - Drobnej ("Kvet vďaky",1974), Františka Sándora ("Poézia",1977) a Dušana Pončáka ("Zviera",1976). Podobne ako i v prípadoch iných nevhodne inštalovaných drevených artefaktov, trpia poveternostnými vplyvmi a hrozí im zánik.

46

"Kvet - slnko" (Mestský park, v osi hlavnej aleje). Dekoratívny kovový sochársky objekt, práca akademického sochára Andreja Goliáša (1937), je vo vlastníctve mesta od roku 1975.

47

"Parková plastika (Kúpeľný ostrov). Súbor siedmich keramických objektov z rokov 1976 - 1977 je dielom výtvarníka Jozefa Sušienku (1937). Bol vystavený v rámci podujatia "Socha piešťanských parkov 1977" a po reinštalácii sa stal súčasťou parkového plenéru Kúpeľného ostrova.

48

"Óda na mladosť" (Sad Andreja Kmeťa, v popredí domu umenia).. Plastika vznikla v roku 1980 podľa návrhu akademického sochára Emila Venkova (1934). Tento vysoký kovový doplnok areálu domu umenia je účelným pútačom, ktorý láka i náhodného okoloidúceho do gravitačného poľa stánku kultúry.

49

"Kvet" (Kúpeľný ostrov, pri centrálnej aleji, neďaleko kúpaliska "Eva"). Autorka mramorovej plastiky Anna Goliášová - Drobná (1931), jedna z častých a úspešných účastníčok sochárskych výstav piešťanských parkoch je zastúpená viacerými plastikami.

50

 "Hory" (plocha bývalého "Teplického cintorína", Štúrova ulica). Variabilná kameninová plastika vznikla, ako súčasť práce v rokoch 1982 - 1983, na výstave "Socha piešťanských parkov" bola predstavená roku 1984. Popri dekoratívnej funkcii plní (či mala plniť) i poslanie detskej kĺzačky. (V niekoľkých zmenšeninách slúži aj ako interiérová dekorácia). Jej tvorca Ľubomír Jakubčík (1926) žije od roku 1966 v Piešťanoch, pracuje s keramikou, kameninou, porcelánom. 

51

"Matka" (parková plocha pri hoteli "Park Avenue", Beethovenova 3). Autor Ľubomír Jakubčík vytvoril dielo z glazovanej keramiky (1982 - 1983). V čase, keď figurálnu plastiku inštalovali, slúžila budova ako detská nemocnica s čím dielo korešponduje. Vtedajšie využitie budovy vysvetľuje i osadenie pieskovcovej plastiky "Rozprávka" pred vstupným priečelím (Valér Vavro, 1963).

52

"Kvety k oslobodeniu" (Kúpeľný ostrov 26, v jednom z átrií balneoterapie pri kúpeľnom hoteli "Palace"). Deväť objektov z glazovanej keramiky, práca sochárky - keramičky Miry Trančíkovej (1939). Túto autorku viacerých oceňovaných diel, predstavených v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na cyklických výstavách "Socha piešťanských parkov", prezentujú v parkoch na Kúpeľnom ostrove i v meste ešte ďalšie práce, o. i. nápadité kameninové sedacie súpravy.

53

"Mladosť" (pred kúpeľným hotelom "Palace", Kúpeľný ostrov 26). Dekoratívny, symetrický, antikorový sochársky objekt, vysoký 330 cm, vytvoril piešťanský umelec sochár a maliar Ladislav Sulík (1946) pre výstavu "Socha piešťanských parkov" roku 1989.

54

Busta a pamätná tabuľa Ivana Stodolu (Námestie SNP 5). Žulové sochárske akademického sochára dielo Valéra Vavru je spolu pamätnou tabuľou vyhotovenou sochárom a maliarom Ladislavom Sulíkom, od roku 1992 umiestnené na dome, v ktorom lekár a popredný slovenský dramatický spisovateľ MUDr. Ivan Stodola (1888 – 1977) býval v posledných rokoch života.

55

Busta architekta Emila Belluša (Kukučínová 15, vestibul budovy hlavnej pošty). Bronzový portrét čelného slovenského architekta a vysokoškolského profesora (1899 - 1979), o. i. autora piešťanského "Kolonádneho mosta" i budovy pošty, je dielom akademického sochára Alexandra Trizuliaka. Busta vznikla ešte za Bellušovho života a inštalovali ju, pri príležitosti osláv nedožitého stého výročia profesorovho narodenia.

15777ef9c2

Pamätník Alexandrovi Winterovi (Štefánikova 2/B) - busta Alexandra Wintera na budove hotela Sandor Pavillon, slávnostne odhalená v máji 2011 pri príležitosti historicky prvého stretnutia potomkov rodiny Winterovcov v Piešťanoch. Alexander (Sandor) Winter ako prvý v rade nájomcov kúpeľov vybudoval v rokoch 1893 - 1894 jednu z prvých robotníckych nemocníc na Slovensku - Pro Labore (dnes budova hotela). Autorom busty je piešťanský výtvarník Dávid Švorc.

INFORMAČNÝ MATERIÁL NA STIAHNUTIE

Detská knižnica