Adam Berka

Rozhovory / Adam Berka
berka

Architekt, spíker konferencie PIKTO 14.

Absolvoval štúdium architektúry a dejín filmu na VŠVU a študijné pobyty v USA a Indii. Spolupracoval na výrobe filmov Posledná légia (Last Legion), Hellboy 2 a Bel Ami. Takisto zabezpečoval produkciu na rôznych koncertoch a festivaloch. Ako architekt reprezentoval Slovensko na európskych workshopoch (EASA) a v Mexiku. Je zakladateľom kníhkupectva a antikvariátu so zameraním na knihy a časopisy o umení, dizajne a architektúre.

Ako jeden z desiatky prednášajúcich tohtoročnej konferencie ilustrátorov, ktorá sa konala v knižnici 24.-25. októbra, hovoril o svojich skúsenostiach s ilustráciou vo verejnom priestore.


Patrila Vám jedna z prvých prednášok 3. ročníka konferencie PIKTO 14. S čím ste vystúpili?

Do Piešťan ma pozvali organizátori tejto konferencie, aby som poprozprával niečo o mestách a ich vizuálnej identite, o mestských zásahoch, grafity a podobných veciach.

Zaregistrovali ste takýto typ konferencie, ktorá je založená na voľnej diskusii ilustrátorov v komunitnom prostredí, už aj minulé roky? Tento rok  ilustrácia prvýkrát tematicky opúšťa knižnú podobu a prechádza do exteriérov.  

Viem o tejto konferencii,  ale myslel som si, že je to len druhý ročník. Vnímam to, lebo tu rozprávali mnohí kamaráti. Tým, že predávam knihy zamerané na architektúru, dizajn a umenie, tak sledujem aj dianie vo svete ilustrácie.

Už po prvom bloku príspevkov, v ktorom ste vystúpili, sa rozprúdila diskusia o tom, do akej miery môže umelec tvoriť podľa svojich predstáv a do akej miery smie brať ohľad aj na okolie. Aký je Váš názor?

Ja si myslím, že je vždy pozitívne rozprávať sa s ľuďmi a brať na vedomie ich názor. Niekedy je možno na mieste ho neakceptovať, ale vždy je dobré, keď sa do toho zapojí čo najviac ľudí. Tým, že sa s nimi bavíte a spolupracujete, tak je to pre spoločnosť pozitívnejšie. Mám rád grafity a mám rád aj ich ilegálnu stránku. Páči sa mi na tom to, že ide o nejaký slobodný prejav, ktorý nie je odsúhlasovaný autoritami a inštitúciami, ale myslím, že pre také tie lepšie vzťahy je fajn spolupracovať s čo najširším okruhom ľudí.

V akej oblasti sa momentálne pohybujete? Čo vás najviac zamestnáva?

Ako som už spomínal, mám kníhkupectvo, kde predávam knihy o architektúre, dizajne a umení. To je to čomu sa venujem najintenzívnejšie. Vyštudoval som architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ale aj v Indii a Amerike. Čiže architektúra je mi blízka, ale teraz ju nerobím, nepraktizujem. To čo ma vyslovene zaujíma sú knihy a ako aktivista sa venujem mestu a Bratislave.

Do Piešťan ste prišli prvýkrát?

V priestoroch mestskej knižnice som prvýkrát, ale do Piešťan chodím odjakživa. Bol som tu asi miliónkrát. Moja babka je pôvodom z Piešťan a máme tu blízko v kopcoch chalupu, takže v podstate celú moju pubertu a všetky silvestrovské žúry a podobne som strávil zväčša v Piešťanoch. Mám k nim veľmi pozitívny vzťah.

Detská knižnica