Alena Wagnerová

Rozhovory / Alena Wagnerová
wagnerova

Ilustrátorka, maliarka, výtvarníčka, arteterapeutka. Študovala na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Absolvovala arteterapeutický výcvik u prof. J. Šickovej – Fabrici v Centre Terra therapeutica. Autorka je známa svojimi krehkými vizuálnymi výpoveďami nie len v detskej ilustrácii, ale aj medzi obdivovateľmi lyricko – meditatívnych obrazov. Jednotiacim princípom v jej výtvarnej tvorbe a vo vedení výtvarných dielní pre deti a ženy je šírenie duševnej pohody a duchovnej regenerácie ako bariéry proti stresu a agresivite vonkajšieho sveta. Vo voľnej výtvarnej tvorbe Aleny Wagnerovej dominuje technika akvarelu, pre jej osobitý pôvab rukopisu, spájajúci zámer a náhodu, ale tiež aj technika olejomaľby a suchého pastelu. Jedinečnou technikou maľuje na kamene a v najnovších dielach skúma možnosti enkaustiky (maľba voskom). V súčasnej tvorbe sú maliarske súbory nazvané „záhrady“, v ktorých objavuje svet plný farieb, fantázie, kde dominantnú rolu hrá krása ženskej duše a ženy pozemskej, ženy, ktorá je plná emocionálnych obrazov, túžob a snov.

Svoju intenzívnu výtvarnú činnosť predstavuje na mnohých kolektívnych a samostatných výstavách doma a v zahraničí. Najvýznamnejšie z nich sú: Bienále ilustrácií Bratislava, Chorvátsko, výstavy detskej ilustrácie v Japonsku, Nórsku a Poľsku. Na Slovensku v roku 2000 a 2013 predstavila svoje originálne ilustrácie na výstave Strapoškove farbičky. Celkovo ilustrovala 16 knižných titulov pre deti a básnickú zbierku Moje srdce má prázdniny poetky Ľubice Kepštovej, Šlabikár a Čítanku pre 1. ročník ZŠ a množstvo ilustrácií uverejnila v detských časopisoch (Slniečko, Včielka, Adamko).

Piešťanskú knižnicu navštívila 12. júna a zúčastnila sa tak prezentácie knižky Strelené rozprávky, na ktorej sa ilustrátorsky podieľala. Pod jej vedením sa uskutočnila aj tvorivá dielňa na motívy prezentovanej knihy. O svojej tvorbe, nám porozprávala v krátkom rozhovore.


Ste autorkou ilustrácií v knihe Strelené rozprávky, ktorú sme práve predstavili deťom v knižnici. Ako sa vám na tejto knihe pracovalo?

Je to taká strelená kniha, (úsmev) o strelených veciach, ktoré ožívajú v byte spisovateľky. Kniha sa mi robila veľmi, veľmi dobre, pretože je celá odľahčená a človek sa môže vyhrať s konkrétnymi témami a môže korigovať jednotlivé pocity a jednania v knihe.

Akú techniku ste používali pri tvorbe tejto knihy?

Pracujem technikou akvarel, ktorá je tu trošku modifikovaná, takže možno nepôsobí tak voľne a rozpíjavo. Celé je to v tejto knihe také zvláštne.

Ilustrujete knihy len pre deti alebo aj pre dospelých? Čo sa vám robí lepšie?

Myslím, že by sa v mojej tvorbe našli aj také balady, ktoré už nie sú celkom pre deti. Robila som aj zbierku básní, ktorá nebola určená deťom. Nejako to bližšie nešpecifikujem či radšej tvorím pre deti alebo pre dospelých. Mám rada obidve tieto polohy.

Máte vo svojej výtvarnej tvorbe techniku, ktorá vám je najbližšia?

Po rokoch som si nejako vylepšila techniku a dobre sa mi realizuje v akvareli.

Nachádzame sa v priestoroch knižnice. Ponúka sa otázka či čítate. Čo máte momentálne rozčítané?

Áno, samozrejme, čítam. Teraz mám rozčítanú Poslední Aristokratku Evžena Bočeka, na ktorej som sa naozaj nasmiala. Čítam však viac odbornej literatúry, ktorú práve potrebujem.

Ako hodnotíte podujatie, ktoré ste dnes absolvovali v knižnici?

Podujatie sa mi páčilo, pretože veľmi rada robím s deťmi. Pri práci s nimi hľadám také techniky, ktoré sú už „predžuté“ a nie sú náročné na kreslenie, takže ich to aj celkom bavilo.  A vôbec to, že prídem raz za čas do Piešťan, je už pre mňa sviatok (úsmev).

Detská knižnica