Alexandra Švolíková

Rozhovory / Alexandra Švolíková
svolikova

Ilustrátorka, výtvarná a technická redaktorka vydavateľstva Argo v Prahe.

Narodila sa v Bratislave, vyštudovala Strednú umeleckopriemyselnú školu v Bratislave a scénografiu na DAMU Praha. Výtvarne spolupracovala s nakladateľstvom Argo, vydavateľstvami G+G, Dokořán, PT Albert Marenčin, Slovart, Voenoot (Belgicko) a s viacerými českými divadlami (Hanácké divadlo – Brno, Radost – Brno, Minor – Praha, Pidivadlo – Praha, Buchty a loutky – Praha). Ilustrovala viacero knižných titulov pre deti - Poďte s nami do rozprávky / Pojďte s námi do pohádky (Viera Kučerová), Školák Kája Mařík (Felix Háj), To mlieko má horúčku (Veronika Šikulová), Mrakodrapy (Marka Míková), ako aj pre dospelých – Čas bardesu (Viola Kováčová), Epigramy (Karel Havlíček Borovský), Chladný žár (A. S. Puškin). Žije v Prahe.

V roku 2014 spolupracovala s Vierou Kučerovou na dvojjazyčnej knižke Pohádečko moje - Rozprávočka moja. Po prezentácii tejto knihy a besede za účasti ďalších tvorcov v piešťanskej knižnici dňa 27. novembra, nám v rozhovore povedala viac o svojej práci a netradičných ilustráciách.


Akým spôsobom ste ilustrovali knižku Pohádečko moja - Rozprávočka moja a ako sa Vám na projekte pracovalo?

Pracovalo sa mi výborne. Sú to také jednoduché rozprávočky pre malé deti, ktoré autorka projektu Viera Kučerová našla na povale u svojho muža. Sú z prvej republiky. Hneď sa mi s tým pripomenulo, že moja prababička aj babička, ktoré v tom čase žili, radi vyšívali. Mám od nich rôzne dečky a vankúšiky a nejako sa mi to s týmto projektom spojilo. Napadlo mi, že by bolo pekné urobiť vyšívanú knižku. Samozrejme, že som nevyšívala každý jeden z tých tisícok výtlačkov zvlášť (smiech - pozn. red.). Urobila som akvarely a tie vyšila, celé sa to potom naskenovalo a spracovávalo ďalej.

Čo hovoria na Vašu prácu deti, možno aj tie, ktoré si knižku kúpili?

Či si knižku niekto kúpil, to neviem (smiech - pozn. red.). To sa už veľmi nestarám, ale na besede boli deti úžasné, vypytovali sa a zaujímali. Som v Piešťanoch už tretíkrát a naozaj je vidieť, ako sa tu s deťmi pracuje. Sú nesmierne sčítané a do besied sa aktívne zapájajú. Rozumejú češtine aj slovenčine, čo ma potešilo a vlastne aj utvrdilo v tom, že sa  o deti a mládež v tomto smere treba starať a pestovať v nich lásku ku knihám.

Je potrebné organizovať akcie na podporu čítania?

Je to nesmierne dôležité, pretože v dnešnej dobe je toľko iných podnetov ako filmy, videá a počítačové hry. My, naša generácia, sme mali len knižky a občas televíziu, ale dnes je toho skutočne veľa. Je dobré viesť deti k tomu, aby čítali, pretože v knihách je celá múdrosť. Okrem toho sa zdokonaľujú v reči, obohacuje sa slovná zásoba a pestujú si krásnu slovenčinu prípadne upevňujú český jazyk.

Na čom momentálne pracujete?

Na jednej strane robím knižky a ilustrujem, ale pracujem aj ako výtvarná a technická redaktorka vo vydavateľstve Argo v Prahe, kde pracujem aj na iných knižkách. Nedávno som dokončila knižku rozprávok Kam padají hvězdy. Okrem toho robím aj scénografiu a divadlo. Mám za sebou prácu na takom menšom bábkovom divadle Biela veľryba Moby Dick, ktorého premiéra je naplánovaná na 7. decembra.

Blíži sa koniec roka a vianočné sviatky. Ako budete oddychovať?

No dúfam, že budem oddychovať. Mám to totiž tak, že keď chodím do práce do vydavateľstva, svoje veci si musím robiť cez sviatky. Ale moja práca je v podstate koníček, čiže vlastne celý život robím koníček, a ešte za to dostávam zaplatené. Teda občas (smiech - pozn. red.).

Detská knižnica