Alica Gurínová

Rozhovory / Alica Gurínová
alica

Je výtvarníčka, animátorka, ilustrátorka, rodáčka z Piešťan.

Vyštudovala Strednú školu animovanej tvorby v Bratislave. V tomto odbore pokračovala aj na Katedre animovanej tvorby na VŠMU v Bratislave, neskôr absolvovala tvorivú stáž na Katedre animácie v KASK Ghent v Belgicku. Vo svojej tvorbe sa okrem animácie venuje ilustrovaniu kníh, časopisov, maľovaniu obrazov, dekorovaniu stien, návrhom plagátov a spoluorganizuje tiež festival animovaných filmov Anča fest. Jej diela boli súčasťou kolektívnych aj samostatných výstav. Rukopis Alice Gurínovej sa objavil v knihe Petra Remiša Lumpi a Darebáci, do ktorej vytvorila ilustrácie, ale aj vo vizuáloch viacerých podujatí či v produktovom dizajne. Je spoluzakladateľkou festivalu Animovaných filmov Fest Anča v Žiline. Spolupracuje na rôznych animačných a ilustračných projektoch a popri tom produkcii pre značku Retart. V súčasnosti tvorí nežnejšiu polovičku vizuálneho dua SEXI SVĚTLA v Prahe.

Svojim príspevkom obohatila program celoslovenskej dvojdňovej konferencie ilustrátorov PIKTO 14, ktorá sa konala v Piešťanoch v dňoch 24.-25. októbra. Témou tretieho ročníka bol iustrovaný svet ulice.


Do Piešťan ste prišli predovšetkým kvôli konferencii PIKTO 14. Zúčastnili ste sa na druhom bloku prednášok, ktorý nesie názov “Ako osloviť ilustrátora a prizvať ho na spoluprácu.” Môžete nám prezradiť, s akými informáciami a skúsenosťami ste sa podelili?

Mojim cieľom bolo rozprávať aj o spolupráci, ale v podstate o takej remeselnejšej skúsenosti ako ilustrátor môže pôsobiť vo verejných priestoroch, kde sa pohybujú ľudia. V mojej reči to znamená, ako sa môže ilustrátor dostať so svojim dielom verejne k človeku, ktorý by sa s tým inak nestretol. Napríklad ako sa v súčasnosti maľujú kaviarne či obchody. Už aj na Slovensko prišiel trend vyzdobovania interiérov ilustráciami a maľbami. S ilustrátormi sa spolupracuje aj pri tvorbe rôznych produktov. A prostredníctvom nich sa s týmto druhom umenia stretáva aj človek, ktorý by sa k tomu inak nedostal.

V akej oblasti sa v súčasnosti pohybujete?

Venujem sa ilustrácii ako takej a animovanej tvorbe - animovanému filmu. Na základe množstva skúseností spolupracujem so značkami, ktoré pomocou mojich ilustrácií vyrábajú produkty a distribuujú ich širokému spektru spotrebiteľov.

Vedeli ste o tradícii organizovania konferencie ilustrátorov v Piešťanoch?


Vedela som o tom, pretože Slovensko nie je až také veľké a tým, že som ilustrátor a sledujem čo sa deje v tomto obore, tak si myslím, že o tom vie každý. Bonusom je aj to, že som z Piešťan. Bola som aj na prvom ročníku. Veľmi ma zaujalo, aké témy sa tam rozvíjali. V podstate je to pre mňa taká samozrejmosť, že sa sem prídem pozrieť.
Priestory knižnice sú Vám teda dobre známe.

Áno, áno, sú. Robievam tu občas aj ilustrátorské workshopy s deťmi, takže sem často chodievam.

Témou tretieho ročníka PIKTA je ilustrácia vo verejnom priestore. Zaujali Vás prednášky ostatných spíkrov?

Riešili sme problémy, ktoré momentálne u nás vo verejnom priestore sú.  Hlavne kompetencie a kde je tá hrancia ľudí, ktorí rozhodujú o tom, aká maľba bude kde umiestnená.  Kde bude aká kvalita ilustrácie a maľby, alebo street artu a grafity. Je to podľa mňa o tom, že veľakrát na stoličkách v samospráve sedia ľudia, ktorí nie sú kompetentní, čo je škoda. Tá diskusia bola o tom, že ak by tam kompetentní ľudia boli, tak by to bolo oveľa lepšie a robili by sa tu kvalitnejšie aj vizuálne prijateľnejšie projekty. Ľudia, ktorí bežne s týmito vecami neprichádzajú do styku, by začali vnímať veci, ktoré sú kvalitnejšie a tým by sa aj akosi vzdelali po vizuálnej stránke.

Je pre Vás každé PIKTO obohatením? Či už informačným alebo osobnostným?


Myslím, že jednoznačne je. Každá vec, ktorú si človek prečíta, vypočuje a vidí, je pre neho niečím prínosná. Pozerá sa na otázky a témy z úplne inej strany, ako sa na ne pozerajú iní noví ľudia, ktorí keď tu rozprávajú, tak majú človeku čo dať.

Detská knižnica