Jiří Holub

Rozhovory / Jiří Holub
holub 1
Foto: www.kostovani.cz

Český spisovateľ, cestovateľ a sprievodca

Vyštudoval Hotelovú školu v Žatci a Škvoreckého literárnu akadémiu v Prahe. Jeho diplomová práca bola vydaná v roku 2011 pod názvom Zádušní mše za hraběnku. Po ukončení štúdia pracoval na rôznych hradoch a zámkoch ako kastelán. V zimnom období cestuje ako sprievodca po krajinách Latinskej Ameriky a Afriky.  Jiří Holub je jedným zo zakladateľov tvorivej skupiny Hlava nehlava a spoluautorom niekoľkých zborníkov, ktoré vydala táto skupina. V roku 2010 vydal knihu pre deti Vzpoura strašidel, ktorá sa po troch mesiacoch dočkala dotlače. Neskôr mu v češtine vyšli diela Koľko váži Matilda  a Jak se zbavit mstivý Soni, ktoré boli preložené aj do slovenčiny.


Rozhovor o jeho knihách, školských časoch i živote na zámku, nám poskytol počas návštevy knižnice. Na besede, kde spolu s ilustrátorom Jurajom Martiškom predstavili ich najnovšie spoločné dielo, bolo naozaj veselo. Obaja autori len potvrdili, že zmysel pre humor i nadhľad, ktoré sa nachádzajú v ich knihách, im naozaj nie je cudzí.

Do Piešťan ste dnes prišli predstaviť svoju knihu Jak se zbavit mstivý Soni. Môžete nám o nej povedať viac? Aká je to knižka a prečo sa v Čechách po jej vydaní objavila na jej adresu negatívna kritika?

Bola to taká prvotná reakcia v Čechách najmä od tých, ktorí knihu nečítali. Jej názov možno neznie práve  uhladene (v slovenčine sa volá Ako skrotiť drzú Soňu) a dotkol sa pedagógov. Súčasná doba totiž ľudí vedie k tomu, aby boli sterilní, priam sterilizovaní ako mrkva. Kritici z nej vyčítali, že kniha vedie k násiliu a rozpráva o tom, ako žiaci chcú zlikvidovať svoju učiteľku. Nepopieram, že to takto svojím spôsobom nie je(úsmev), ale naozaj to chce najskôr si ju prečítať a pochopiť, že to nie je hlavná téma.

Bohužiaľ som ešte stará škola a nechcem sa nechať zatiahnuť do tzv. „europísnia“, aby to všetko nikoho nenapádalo a neurážalo. Hovorím tomu sterilné písanie, z ktorého nakoniec nie je vôbec  nič. Neviem a ani a nechcem takto písať. Takže aj negatívna reklama je fajn a tým pádom sa Soňa veľmi dobre predávala a teraz ju čaká dotlač.

Gratulujem k úspechu knihy, za čo iste vďačí vášmu vtipnému a milému textu. Aké sú detské ohlasy na knihu?

Mám reakcie od detí a dokonca aj od samotných učiteliek, ktoré nakoniec knižku predsa len otvorili, prečítali a zistili, že vôbec nie je taká, ako sa o nej písalo. Deti ju zbožňujú práve preto, že je bláznivá. Píšem v nej o tom, ako bláznivé deti prenasledujú ešte bláznivejšiu učiteľku. Deti knihu majú radi najmä pre tú absurditu, ktorá sa v nej nachádza a tiež že nevnucuje nejaké morálne poučenie.

Hlavnou postavou knihy je šialená učiteľka Soňa. Mali ste aj vy počas vašich školských čias takúto učiteľku?

Ja som vyrastal  našťastie ešte v časoch, kedy nebolo  zakázané trestať  v prípade, že sme sa v triede nesprávali najlepšie. Rodičia vtedy stáli viac na strane učiteľa ako na strane svojho dieťaťa. Takže vládol celkom poriadok, aj keď musím priznať, že sme boli celkom „zlobivá třída“. Vedeli sme však, kedy prestať a aj keď sme si svoje školské časy užívali, nikto sa k nám nemusel správať až tak ako Soňa v mojej knižke.

Dočítala som sa, že vy okrem toho, že píšete knihy, pracujete ako kastelán na hrade. Čo takáto práca zahŕňa? Nebojíte sa strašidiel?

Strašidiel sa nebojím, to skôr sám seba keď  sa ráno stretnem v zrkadle (úsmev). Túto prácu robím od roku 1996, takže som v nej už celkom zbehlý a za ten čas som stihol vymeniť  4 pamiatkové objekty a určite by som to nemenil. Je to veľmi pekná, pestrá a akčná práca na 24 hodín denne v krásnom prostredí.

Dočítala som sa o vás, že značnú časť roka trávite na cestách po svete. Kde sa vám lepšie tvorí? Na cestách alebo v zámkoch?

Určite na cestách, pretože hrady a zámky si spájam s prácou, kde som 24 hodín. Ako náhle mám možnosť vycestovať niekam ďaleko a nechať niekomu na starosti hrad, vtedy začínam písať. Práve preto, že písanie ma neživí a je to len moja záľuba, môžem si dovoliť ten prepych, že knihu buď dopíšem alebo nedopíšem. Najlepšie sa mi však píše keď niekde v pozadí šumí more a nikto ma neotravuje (úsmev).

Máte momentálne nejaké rozpracované, nedopísané knihy?

Ja mám teraz len samé nedopísané (smiech).Niektorým chýba  40 strán, iné sú ešte len na začiatku. Môj problém je, že nesmiem dopredu vedieť, ako príbeh skončí. Hneď ako to viem, prestáva ma to baviť a píšem už len takú „omáčku.“

Ako prebiehala spolupráca s ilustrátorom knihy Jak se zbavit Mstivý Soni, s Jurajom Martiškom? Zasahovali ste do jej priebehu?

Ani trochu! On má taký zvláštny prístup, že svoje obrázky nechce nikomu pred dokončením ukázať. Asi tak dva mesiace som z neho ťahal aspoň malú ukážku toho, čo chystá. Potom som si už nebol istý, či vôbec nejaké ilustrácie má, pretože sa tváril že nič neexistuje a nič mi nepošle. V tomto bol strašný, ale výsledok spolupráce dopadol nad očakávanie a ilustrátor skvele vystihol podstatu textu, ktorú doplnil svojím vtipom.  Bol som nadmieru spokojný.

Detská knižnica