Lukáš Hejlík

Rozhovory / Lukáš Hejlík
hejlik
Foto: style.iprima.cz

Český divadelný a filmový herec. Vyštudoval Vysokú odbornú školu hereckú, po jej ukončení pôsobil v divadlách v Českých Budějoviciach, v Brne a v Opave. Účinkoval vo filme a v niekoľkých českých seriáloch. Je autorom úspešnej myšlienky scénických čítaní pod názvom Listování. So svojimi hereckými kolegami už niekoľko rokov prináša českým a slovenským divákom netradičné spracovania knižných titulov.

V mestskej knižnici sa 12. júna odohralo jedno z predstavení projektu Listování, čítanie z knihy Merde! anglického spisovateľa Stephena Clarka. Lukáš Hejlík v ňom účinkoval spolu so svojou hereckou partnerkou Věrou Holou. Viac o projekte i vzťahu k Piešťanom nám prezradil v krátkom rozhovore.


Ste zakladateľ a tvorca projektu Listování. Ako a kde vznikol nápad scénických čítaní?

Študoval som v Českých Budějoviciach, kde sme ako študenti mali veľa energie a času a chceli sme založiť niečo divadelné. Popri tom sme tiež radi čítali knižky. Dostala sa nám do rúk kniha, ktorá sa nám všetkým páčila, tak sme z nej urobili divadelný scenár. Naša režisérka z Vysokej odbornej školy hereckej, kde sme všetci traja zakladatelia študovali (ja, Pavel Oubram a Věra Hollá) však povedala, že je to skôr na čítanie, nie na divadlo. Potom sme dostali priestor od jedného kníhkupectva či nechceme týmto spôsobom spracovať aj iné knihy. My sme ich upravili, začali sa do toho trochu hýbať a takto vznikla táto forma. Všade sa tomu hovorí scénické čítanie, ale málokedy je naozaj scénické. Väčšinou sedíme za stolom a čítame. Funguje to tak, že každý mesiac pripravíme novú vec. Hovorím však teraz o próze, nie o divadelných hrách.

Ako vyberáte knižku, ktorú idete spracovávať?

Vždy sa snažíme, aby to bolo niečo iné. Samozrejme, musí sa nám nejako hodiť, musí sa dať upraviť tak, aby v nej mohli hrať dvaja alebo traja herci. Snažíme sa tiež neopakovať sa, aby to bolo vždy niečo nové pre publikum, ktoré na nás chodí už ako na seriál. Aby sme nehrali stále napríklad škandinávske detektívky alebo tvrdé a chladné nemecké romány. Chcem aby to boli autori z celého sveta, žánrovo pestré diela. Často experimentujeme so žánrami, ktoré sú na knižnom trhu. Uvádzali sme napríklad kuchársku knihu, športový životopis, cestopis.

Aký máte ohlas na tieto predstavenia?

Perfektný. Veľa hráme pre verejnosť, ale aj pre školy. Od tých najmenších až po stredoškolákov.

Čo vás čaká najbližšie?

Prázdniny. To je dôležité (úsmev). Po nich zas nové knihy a nové premiéry. Tento rok sme mali 12 knižiek, teda 12 premiér a musíme trochu ubrať tempo. Teraz budeme napríklad reprízovať staršie veci, ktoré sme hrali menej.

Čo momentálne pripravujete?

Chystáme pre deti, ale aj pre ich rodičov niekoľko titulov. Nezvyknem to však plánovať dopredu. To, že vyjde Dan Brown sa dozviem napríklad v novembri a v januári s tým ideme von. Tiež máme napríklad vyhliadnuté knižky, ktoré chcem robiť, ale musím to najskôr riešiť s ich autormi.

Ako sa vám páči v Piešťanoch? Už ste tu niekedy boli?

Áno, bol som tu už niekoľkokrát a aj kolegovia, ktorí tu hrali spomínali, že decká reagujú super. Stredoškoláci na dnešnom predstavení sa možno hanbili trochu viac ako napríklad prvý stupeň, ktorý je možno otvorenejší. Ale celkovo super, jazdíme sem veľmi radi.

IMG 1971
IMG 1984
IMG 1988
IMG 1987
Detská knižnica