MILAN STARÝ

Rozhovory / Milan Starý
Milan Stary nahlad

Je výtvarník, ilustrátor a grafik, ktorého obrázky v rozprávkových knihách oslovujú množstvo detí v Čechách aj na Slovensku. Často spolupracuje s manželkou Ester, logopédkou a spisovateľkou. Ich najnovším spoločným dielom je Dům za mlhou - Kniha, do které se musí kreslit. Originálna kniha so sadou ceruziek KOH-I-NOOR je určená pre deti všetkých vekových kategórií, ktoré učí rozvíjať vlastnú kreativitu a predstavuje im rôzne techniky kresby.

Do Piešťan prišiel 20. mája 2014 s výstavou s názvom Vzal jsem žlutou tušku, ktorá bola jedným z prvých sprievodných podujatí 8. ročníka festivalu rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok. Kniha v rozhlase - rozhlas v knihe. Okrem toho, že zodpovedal množstvo zvedavých detských otázok počas vernisáže a spoločnej tvorivej dielne s manželkou Ester Starou, čas si našiel aj na nás. Prezradil nám čo ponúkla jeho výstava, ako vyzerá svet ilustrátora, ale aj to, čo ho viedlo k rozhodnutiu ilustrovať detské knihy.


Úvod festivalu rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v roku 2014 patril Vašej výstave a workshopu s manželkou, spisovateľkou Ester. Akým spôsobom ste obohatili tento festival?

Do Piešťan som prišiel s výstavou, ktorá je akýmsi pohľadom do kuchyne ilustrátora. Nie je to monotematická výstva, ale má tri rôzne časti. Deti, ktoré ju navštívia, si môžu vytvoriť približný obrázok o práci ilustrátora, čo všetko môže robiť, akým štýlom a akou technikou. Výstava sa prvýkrát objavila v Galérii hrou - Sladovna Písek v Českej republike, ktorá spolupracuje s piešťanskou knižnicou. A tak sme ju s manželkou Ester prišli ukázať aj k vám.

Časť výstavy sa venuje práve vášmu spoločnému dielu Dům za mlhou - Kniha, do které se musí kreslit. Ako je to s ilustráciami v tejto knihe?

Na knihe sme spolupracovali s budějovickým výrobcom ceruziek KOH-I-NOOR a je zameraná na prácu s ceruzkou. Vyzýva, alebo je takou možnosťou pre detských čitateľov, aby sa stali spoluautormi knihy. Ilustráciu sú v nej robené tak, že nie sú dokončené. Ja ako ilustrátor som tam niektoré obrázky rozpracoval. Deťom som naznačil, akým spôsobom môžu ceruzku používať a aké možnosti ponúkajkú ceruzky rôznej tvrdosti. Deti majú vlastne v závere vlastnú autentickú knihu.

Ako na knihu reagujú deti?

Deti to uvítali. Hoci nám bolo všetkým od malička vštepované, že do kníh sa nekreslí, tak pri tejto knihe to neplatí. Akonáhle deti tie obrázky videli, tak ich to hneď lákalo dokresľovať. Vrhali sa na to vlastne okamžite. Máme reakcie aj od rodičov, keď napríklad dieťa počas dlhých hodín čakania v čakárni u lekára pokreslilo polovicu knihy a rodičia museli zháňať v nemocnici strúhadlo, aby mohlo pokračovať. Tak takéto reakcie nás tešia. Máme pocit, že to funguje.

Niektoré deti možno takýmto spôsobom nepriamo motivujete k budúcemu povolaniu ilustrátora. Čo vás viedlo k rozhodnutiu ilustrovať knihy?

Mne tá práca, aj keď sa nedá hovoriť o nejakom povolaní s vidinou veľkého zárobku, pripadá skvelá. Najúžasnejšie na tom je, že pri každej práci na novej knihe máte šancu stvoriť obrázkami nový svet. Vlastne na začiatku nie je nič a vy dávate podobu niečomu úplne novému. Najradšej mám tie momenty, keď som prekvapený aj ja sám, že hoci mám niekedy jasnú predstavu, tak sa to môže vyvŕbiť úplne iným smerom.

5D3M3162
5D3M3172
5D3M3208
Detská knižnica