Viera Lehoczká

Rozhovory / Viera Lehoczká
photo
foto: plus.google.com

Teoretička v oblasti komunikácie, kultúry a médií. Pedagogicky pôsobila 25 rokov na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a 10 rokov prednášala na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, kde garantovala oblasť teórie rozhlasovej špecializácie žurnalistickej tvorby. Autorsky sa podieľa na vedecko-výskumných a vzdelávacích projektoch, najmä z oblasti teórie masmediálnej komunikácie. Je spoluautorkou učebných textov mediálnej výchovy pre základné a stredné školy v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom, ako aj študijných a učebných textov a projektov. Pôsobila aj ako redaktorka a moderátorka v Slovenskom rozhlase a je veľkým priaznivcom detskej literatúry a literárnej tvorby.

Na festivale Zázračný oriešok. Kniha v rozhlase – rozhlas v knihe sa zúčastnila ako členka odbornej poroty, ktorá hodnotila vybrané súťažné tituly. V krátkom rozhovore sa s nami podelila o svoje pocity z festivalu, kritéria pri rozhodovaní i o svoj názor na víťazov.


Aká je vaša úloha na tomto festivale a aké pocity vám priniesol?

Je pre mňa veľkou cťou, že som sa v tomto ročníku stala členkou poroty. Nie len že som sa tak mohla vrátiť do sveta rozprávok a fantázie, ale zároveň som sa stretla s mimoriadne zaujímavým tímom ľudí z rôznych oblastí. Každý z nich prispel svojou mierou do rozhodovania a pohľadov na konkrétne hodnotené diela. Pre mňa bolo toto stretnutie obrovským zážitkom a odchádzam odtiaľto veľmi bohatá skúsenosťou aj kontaktmi s novými ľuďmi, respektíve s bývalými kolegami alebo známymi z prostredia literatúry i rozhlasovej tvorby. Festival Zázračný oriešok bol pre mňa mimoriadne obohacujúcim, zaujímavým a podnetným stretnutím.

Čo hovoríte na odlišné výsledky rozhodovania detskej a odbornej poroty?

Myslím si, že sme sa s detskou porotou vlastne zhodli. Nikdy sa totiž pri rozhodovaní nestalo, že by sme jednohlasne vybrali víťazné dielo. Vždy bolo za ním aj druhé a tretie miesto. Keďže sa však oceňovala z každej kategórie iba jedna práca, resp. jedno dielo, tak môžem povedať, že to, čo bolo u nás na druhom mieste, to vybrali deti. Mojím favoritom z monologických rozprávkových diel bolo práve dielo Dafnis a Chloé. Bola som užasnutá, že malé deti ho vedeli oceniť, pretože v ňom bola vysoká kultúra prejavu Mariána Slováka, historická hodnota diela, náročný jazyk. Napriek tomu to tieto deti ocenili a ja sa pred nimi hlboko skláňam. Vieme totiž, že dnešná mladá generácia detí je veľmi vyspelá. Pracuje s informáciami na oveľa vyššej úrovni ako tá pred nimi. Toto bola ukážka, že deti, ktoré možno ešte vekovo neboli pripravené na takéto veľké dielo, vedia posúdiť a ohodnotiť kvalitu. Je to pre mňa veľká skúsenosť.

Aby som však odpovedala na otázku. Nie že by sme sa nezhodli, my sme sa doplnili (úsmev). Napriek tomu, že sme za víťaznú rozprávku zvolili Popolušku, mnohí sme boli takí, ktorí sme rozmýšľali aj nad Dafnis a Chloé. No Popoluška je Popoluška a ohodnotili sme dielo, ktoré je pre menšie deti. Ony nám to zas vrátili a ako porota ohodnotili toto krásne, veľké dielo, ktoré je možno pre staršie deti. Myslím si, že napriek tomu, že každá porota pracovala v uzavretej atmosfére a nespolupracovali sme navzájom, pociťovali sme tie hodnoty rovnako.

Detská knižnica