Portréty tvorcov

Dana GARGULÁKOVÁ (1954)

Dramaturgička a scenáristka.

Absolvovala VŠMU v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika. Píše televízne a rozhlasové scenáre.  Od roku 1977 pracuje v Slovenskej televízii. Na pozícii dramaturga pripravila vyše 300 hraných titulov, zväčša pre detského diváka. Mnohé z týchto projektov boli ocenené na zahraničných festivaloch, (napr. Malé zlaté slnko - Strieborná truhlica Plovdiv, Čarovala ryba aby bola chyba - Hlavná cena Chicago, Sokoliar Tomáš - Hlavná cena Prix Danube, Amálka, ja sa zbláznim - Hlavná cena Ostrov nad Ohří)

Ako scenáristka napísala 30 hraných televíznych scenárov pre deti a mládež, z ktorých ocenenia získali napríklad: Slávne dievčatko, Iba taká hra, Hon na čarodejnice. Od roku 1998 píše scenáre aj pre Slovenský rozhlas. Známe sú jej adaptácie rozprávok (Princ Bajaja, Labakan, Tri zlaté vlasy deda Vševeda) alebo hier pre mládež (Tristan a Izolda,  Búrlivé výšiny). Jej  rozprávka  Palculienka získala v roku 2004 Cenu odbornej poroty v kategórii rozprávkových hier na festivale Zlatý oriešok. Ocenený bol aj triptych Svetská sláva o rode Stodolovcov z cyklu Slovenské rody. V súčasnosti je členkou scenáristického tímu, ktorý pre Slovenský rozhlas pripravuje populárny seriál Králikovci.

 

 

René GOSCINNY (1926 – 1977)

Spisovateľ, scenárista kreslených seriálov.


Narodil sa v Paríži, vyštudoval francúzske lýceum v Buenos Aires. Prvú prácu získal v reklamnej agentúre, kde pôsobil ako ilustrátor, neskôr krátko pracoval v New Yorku.

Po návrate do Francúzska začiatkom 50. rokov 20. storočia sa naplno venoval literárnej tvorbe. Spoločne s ilustrátorom Jean-Jacquesom Sempé vytvorili postavu Malého Mikuláša, ktorého príbehy zaznamenali značný úspech. Goscinnyho však najviac preslávili kreslené príbehy s postavičkami Asterixa, Obelixa a ďalších Galov, ktoré kreslil Albert Uderzo. Tieto príbehy boli preložené do viac než stovky jazykov a

stali sa najznámejším európskym komiksom všetkých dôb. K ďalším jeho kresleným seriálom, ktoré vznikali súčasne, patria Lucky Luke, Iznogoud a iné. Goscinny bol tiež šéfredaktorom časopisu kreslených seriálov Pilote a spoločne s A. Uderzem a Dargaudem založil štúdio kresleného filmu Studios Idéfix. V ňom vznikol rad animovaných filmov, ako napr. Asterix a Kleopatra, Daisy Town, Daltonovci na výlete a iné. Napísal scenár k televíznemu spracovaniu príhod malého Mikuláša, podieľal sa aj  na hranej adaptácii Tintinových dobrodružstiev.

Za svoj prínos do kinematografie obdržal posmrtne filmové ocenenie César.

 

 

Daniel HEVIER  (1955)

Básnik, prozaik, prekladateľ, editor, redaktor, vydavateľ, publicista, dramatik, textár a ilustrátor.

Literárne začal tvoriť a časopisecky publikovať už ako sedemnásťročný. Debutoval zbierkou básní pre dospelých (Motýlí kolotoč, 1974). Už počas vysokoškolských štúdií pracoval v Československom rozhlase. Jeho zbierky básní pre deti sa vyznačujú originalitou, nápaditosťou, hravosťou a humorom (Vtáci v tanci, Nevyplazuj jazyk na leva, Krajina Zázračno, Kam chodia na zimu zmrzlinári, Hovorníček, Aprílový Hugo, Futbal s papučou, Nám sa ešte nechce spať, Strašidelník, Xaver s nohami do X). Je autorom mnohých rozhlasových seriálov (Ententýn, Buvirozprávky, Pinky Bum) a rozprávkových hier (Keď budeš sám, zavolaj, Hvezdárov somár a somárov hvezdár). Napísal niekoľko inšpiratívnych a poučných prozaických kníh pre staršie deti, mnohé s prvkami recesie (Volajú ma Hevi, Heviho diktátor, Päťka z nudy, Heviho škola tvorivosti). V roku 2009 vyšiel jeho prvý román pre dospelých (Kniha, ktorá sa stane). Doteraz vydal takmer 100 kníh.

Za svoju najnovšiu básnickú zbierku Vianočná pošta,  ako aj  výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja čítania detí a mládeže získal Cenu ministra kultúry za rok 2011. Okrem literatúry sa venuje aj výtvarnému umeniu, hudbe a divadlu.

 

 

Jozef Cíger HRONSKÝ (1896 – 1960)

Redaktor, nakladateľ, publicista, prozaik, autor literatúry pre mládež.

Narodil sa vo Zvolene. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ, zúčastnil sa bojov na talianskom fronte počas 1. svetovej vojny. Neskôr pôsobil ako tajomník a od roku 1940 ako správca Matice slovenskej. V roku 1945 emigroval do Rakúska, potom do Talianska a nakoniec sa usadil v Argentíne, kde aj zomrel.

Po časopiseckých začiatkoch v prvých zbierkach noviel a poviedok U nás, Domov, Medové srdce sa tematicky  orientoval na dedinu, ale i na problémy inteligencie.

Hronského prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej prózy.

V tvorbe pre deti sa najprv sústreďoval na historické látky, spracúval ich ako povesti, alebo ako historické poviedky (Kremnické povesti - 1925, Zakopaný meč - 1931, Budatínski Frgáčovci - 1939, Sokoliar Tomáš - 1923). Časopisecky i knižne publikoval vlastné úpravy ľudových rozprávok (Janko Hrášok - 1926, Zlatovlasá sestra -1937, Traja bratia - 1941). Je autorom niekoľkých úspešných diel v žánri zvieracej rozprávky - Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Tri múdre kozliatka (1940), Šestnásť rokov redigoval časopis pre deti Slniečko.  Niektoré jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, češtine, poľštine a ruštine.

 

 

Bedřich LUDVÍK (1953)

Dramaturg, spisovateľ, režisér, scenárista, kameraman a pesničkár.

Pochádza z českého Šumperku, študoval dramaturgiu a scenáristiku na FAMU.

Je autorom divácky úspešných seriálov Rozhlédni se člověče, Zpět k pramenům, Paměť stromů, Praha, město věží. K dokumentárnym seriálom, které režíroval, si sám napísal aj hudbu. Tieto skladby vyšli na CD Znělky.

Počas pôsobenia v Českej televízii sa ako dramaturg podieľal na tvorbe viac ako dvadsatich inscenácii a niekoľkých celovečerných filmov (Výchova dívek v Čechách, Kuře melancholik, Oběti a vrazi, Kytice a iné).

Bedřich Ludvík je taktiež autorom kníh. Jeho knihy Zpět k pramenům a Praha město věží sa okamžite po uvedení na trh stali najpredávanejšími náučnými knihami v Českej republike. Okrem náučnej literatúry napísal i knihu rozprávok pre dospelých pod názvom Pohádky pro otce a matky, ktorá vyšla už v druhom, rozšírenom vydaní. Spolu s výtvarníkom Martinom Patřičným je autorom knihy Kus dřeva ze stromu (poznání). Ide o spomienku na rovnomenný seriál a zároveň pohľad dvoch zrelých mužov na život a smrť.

 

 

Ján MILČÁK (1935)

Prozaik, dramatik, scenárista, autor  kníh pre deti a mládež.

Narodil sa v Levoči, po ukončení  štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach pôsobil ako lekár, neskôr ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi.

Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V 70. rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti  (Zo štyroch kapsičiek - 1988, Rozprávka o Marianke - 1990, Chlapec Lampášik - 1996, Zuzanka a pán Odilo - 2004, Rozprávkový vláčik - 2008, Vodník Kalambus a čertík Bubulo - 2009, Jakub s veľkými ušami - 2010, Trinásta komnata - 2011). Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venuje aj písaniu divadelných hier (Majster - knižne 1974, Hudci - 1983, Právo na  život - 1992, Barokové oblaky - 2005, Klietka - 2006, Plátno - 2007). Z rozsiahlej rozhlasovej dramatickej tvorby získali viaceré hry Jána Milčáka hlavnú cenu na Festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry (Mačka, Celestínka, ryba a pán Baltazár, Rodinná fotografia, Vrana Florenťanka) a vysielali ich v mnohých štátoch Európy. Za knihu Chlapec Lampášik bol v r. 1998 zapísaný na čestnú listinu IBBY.

Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa). Žije v Levoči.

 

 

Božena NĚMCOVÁ (1820 – 1862)

Spisovateľka.

Česká autorka, ktorá je považovaná za jednu zo zakladateľov modernej českej prózy. Mala záujem o folklór, vrchol jej diela tvoria poviedky a rozsiahlejšie prózy z vidieckeho prostredia. Známa sa stala predovšetkým prózou Babička, ktorá sa stala najčítanejšou českou knihou, dočkala sa vyše 300 vydaní v češtine a bola preložená do ďalších 21 jazykov. Němcovej dielo spolutvorí vrcholné obdobie českého národného obrodenia. Božena Němcová pobudla aj na Slovensku a bola to práve ona, ktorá v knihe Slovenské pohádky a pověsti zachytila najznámejšie slovenské rozprávky ako Valibuk,  Mahuliena, krásna panna, Vlkolak, Slncový kôň, Pamodaj šťastia, lavička, O dvanástich mesiačikoch a iné. Z tatranského prostredia pochádza aj próza Chyža pod horami. Rozprávky a poviedky Boženy Němcovej zaradila verejnosť do Zlatého fondu českej literatúry.

 

 

Hynek PEKÁREK (1959)

Dramaturg a scenárista.

Vyštudoval divadelnú a filmovú vedu na Filozofickej fakulte UK a svoju profesionálnu dráhu spojil s rozhlasom. Pripravil desiatky titulov rozhlasových hier a adaptácií so širokým žánrovým záberom. Popritom sa vždy venoval i rekreatívnej zložke repertoáru, hlavne v dramatických seriáloch. Uviedol tak kompletné rozhlasové dielo Samuela Becketta, experimentálnu kompozíciu Ernsta Jandla či hry H. Pintera a stál pri zrode obľúbených seriálov Tři mušketýři, Exodus či Jméno růže. Systematicky predstavuje poslucháčom súčasnú európsku rozhlasovú hru v českých inscenáciách. Na rozhlasových vlnách oživil polozabudnuté texty českých dramatikov (napr. V. Dyk: Posel, F. Langer: Jízdní hlídka). Na svojom konte má i niekoľko českých premiér zahraničných dramatických noviniek (Schmitt: Návštěvník, Bertrand: Poslední noc Tenessee Williamse). Niekoľko rokov pripravoval rozhlasový magazín V Síti, ktorý poslucháčom približoval prienik kultúry a nových médií. V špecializovaných časopisoch publikoval články o novom fenoméne e-kníh. Pre rozhlas natočil a moderoval dvojjazyčné národné kuchárky: francúzsku, taliansku a britskú. Je niekoľkonásobným držiteľom ceny Prix Bohemia a medzinárodnej ceny Prix Marulič za scenár k rozhlasovej adaptácii Büchnerovho Vojcka. Od roku 2011 pôsobí ako  vedúci Literárno-dramatickej redakcie ČRo 3 - Vltava.

 

 

Rudolf SLOBODA (1938 – 1995)

Prozaik, básnik, dramatik, scenárista, autor literatúry pre deti a mládež.

Patrí k najuznávanejším a zároveň najrozpornejším slovenským prozaikom. Jeho celoživotná tvorba predstavuje v slovenskej literatúre svojrázny fenomén.

Pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Smena a dramaturg Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave. Publikovať začal v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Do literatúry vstúpil románom Narcis (1965), veľký čitateľský úspech i uznanie kritiky mu priniesol predovšetkým román Rozum (1982). Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha (Uršuľa  - 1987, Rubato - 1990, Krv – 1991, Jeseň – 1994, Pamäti - 1996, Láska - 2001). Prejavil sa aj ako talentovaný dramatik, jeho dve diela Armagedon na Grbe (1993) a Macocha (1995) patrili k najnavštevovanejším divadelným predstaveniam v repertoári divadla Astorka Korzo ’90. Ako lyrik sa predstavil básnickou zbierkou Večerná otázka vtákovi, pre deti napísal príbeh zo života dedinského chlapca Hraničný kameň (1989) a súbor autorských rozprávok Ako som sa stal mudrcom (1987, 2010).

 

 

Ján ULIČIANSKY (1955)

Spisovateľ, dramatik, dramaturg, režisér a vysokoškolský pedagóg.

Absolvoval štúdium réžie a dramaturgie na Bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Ako režisér pracoval v Bábkovom divadle v Košiciach a v roku 1988 sa stal dramaturgom Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde pracoval dvadsať rokov. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Divadelnej fakulte VŠMU.

Patrí k renomovaným tvorcom pre deti, je predstaviteľom modernej slovenskej rozprávky. Dieťa chápe ako rovnocenného partnera, približuje a oživuje mu známe veci, ktoré odieva do čarovného rozprávkového šatu. Rozprávkový výmysel originálne spája s realitou.  Píše nielen prózu (Adelka Zvončeková, Snehuliacke ostrovy, Máme Emu, Veverička Veronka, Drak Plamienok, Pán Prváčik, Podivuhodné príbehy siedmich morí, Čarovný chlapec, Tri hádanky (o bábkovom divadle), Kocúr na kolieskových korčuliach, Štyria škriatkovia a víla, Malá princezná,  Analfabeta Negramotná), ale aj scenáre divadelných hier (Čáry máry fuk, Radúz a Ľudmila, Bohatier Kremienok, Veveričky, Ostrov objavov, Panáčik),  rozhlasových hier (Tik Tak, Peter Kľúčik, Pán Áčik) a televíznych seriálov (Snehuliacke rozprávky, Máme Emu, Hrdinovia siedmich morí).  

Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení - bol nominovaný na Cenu Hansa Christiana Andersena, je držiteľom Čestnej listiny IBBY za knihu Pán Prváčik i najvyššieho ocenenia tvorcov pre deti - Ceny Trojruža.

 

 

Oscar WILDE (1854 – 1900)

Dramatik, prozaik a básnik.

Jeden z najpopulárnejších autorov 20. storočia. Narodil sa v írskom Dubline, po štúdiách  na tamojšej univerzite, neskôr na Oxforde pracoval ako žurnalista.

Literárnu dráhu začal poéziou,  ale slávnym sa stal najmä vďaka svojmu jedinému románu Portrét Doriana Graya (1890), ktorým šokoval vtedajšiu spoločnosť otvoreným zobrazením dekadencie a homosexuality.

Najväčší úspech však získal svojimi divadelnými hrami – debutom Vejár lady Windermerovej (1893), komédiami Aké dôležité je mať Filipa (1895) a Ideálny manžel (1895). Dráma  Salome (1891), sa stala predlohou pre rovnomennú operu R. Straussa.

Vďaka svojmu uštipačnému humoru, farebnému oblečeniu a zdobenému vyjadrovaniu sa stal jednou z najznámejších osobností svojej doby. Je autorom obrovského množstva aforizmov. Dodnes sa ľudia zabávajú na originálnych výrokoch, ktoré kedy Oscar Wilde povedal alebo napísal.

Osobitnú časť jeho tvorby tvoria andersenovsky ladené rozprávky, ktoré sú dojímavými príbehmi o sile priateľstva, lásky a nezištnej pomoci medzi ľuďmi. Súborne vyšli v zbierke Šťastný princ a iné rozprávky (1888).

Newsletter
Detská knižnica