Mestská knižnica mesta Piešťany

Mestská knižnica mesta Piešťany


obrázok

Dechtický kostol Všetkých svätých

Dátum vzniku
románske obdobie

Adresa
Dechtice,
Dechtice

Kostol Všetkých svätých stojí na hradisku uprostred cintorína vo výške 186 m nad morom, nad cestou spomínanou aj v najstaršej známej listinnej zmienke o obci z roku 1258 : „ transit magnam viam descendentem a villa Degte vocata …“ (predchádza veľkú cestu, zostupujúcu z dediny zvanej Dechtice), v ktorej kráľ vydáva nové privilégiá na zem Bugunu (Bohunice) comesovi Zochudovi a Serefelovi. V jednej stavebnej fáze vznikla loď kostola Všetkých svätých, jej kupola a apsida s konchou. Viacpodlažná veža pristavaná k západnému štítu kostola a jej empora sú barokové.
K zachovaným architektonickým detailom patrí predovšetkým románsky ústupkový portál na južnej strane s predsadenou hmotou. Anežka Merhautová považuje štýlovo zhodný portál kostola P. Márie z tretej štvrtiny 12. storočia v Mohelnici pri Mníchovom Hradišti (aj tento má len mierne predsadenú hmotu s raz odstupňovaným ostením a s hrubou pätočnou rímsou) za cudzí, pravdepodobne saský vplyv. Tento pomerne bohato zdobený románsky kostol nie je však postavený z tehál, ale z kameňa. Ďalší podobný, ale komplikovanejší portál, možno vidieť na južnej strane lode tehlového kostola v Hamuliakove. Všetky tri kostoly boli zdobené v podstrešnej partii zuborezom, a to jeho najbežnejším druhom (možno ho vidieť aj na kostole sv. Michala v Nitre-Drážovciach).
Unikátny je samotný pôdorys kostola. Kvôli kupole má loď zvnútra elipsovitý tvar a je, a či bola, preto považovaná za centrálu resp. za prechodný typ. Navyše, apsida sa mierne odchyľuje z osi (asi 13 %), čo sa vykladá asociáciou so sklonenou hlavou Krista na Kalvárskom kríži.
V lodi a v apside sa nachádzajú dve vrstvy románských fresiek. Rustikálny christologický cyklus v lodi má rozmery 360 a 140 cm a päť výjavov: Krst, Narodenie, Bičovanie, Krížovú cestu a Ukrižovanie. Výjavy sú od seba oddelené pásmi. Dominuje kresba tenkou červenou linkou bez modelovania svetlom, vyplnená žltými, červenými a čiernymi odtieňmi. Práve tieto čierne partie, pravdepodobne dôsledok oxidácie niektorej použitej farby, dodávajú freske osobitú atmosféru.
Podľa dokladu staršej fotografie je románska freska s apoštolským výjavom (apoštol pod arkádami) aj na severnej stene apsidy. Na jej južnej stene sa nachádza výjav s neveriacim Tomášom. Maľby boli odkryté v roku 1932, v roku 1961 ich reštauroval A. Kuc. Vo vstupnej časti lode sa nachádza krypta, kde je pochovaná zemianska rodina Jackovičová.