Halštatské veľmožské hradisko na Molpíri v Smoleniciach

obrázok

Dátum vzniku
staršia doba železná - halštat

Popis
Dosiaľ najväčšie známe spoločensko - hospodárske centrum ľudu kalendenberskej kultúry - kultúra staršej doby železnej ( halštat).
Na Molpíri jestvovalo opevnené hradisko so všetkými znakmi ústredného kniežacieho sídla. Hradisko vzniklo na jazykovitom výbežku Malých Karpát na ploche 12 ha. Poloha hradiska v blízkosti dôležitej cesty vedúcej cez Jablonický priesmyk a spájajúcej Podunajskú nížinu s dnešnou Moravou i s nadalpskými oblasťami jeho význam len umocňuje. Ide zatiaľ o najvýchodnejšie položené sídlo východohalštatských kniežat.
Mohutný pevnostný systém na jeho obranu vybudovali z kamenno - hlineného valu a zo sucho kladených kamenných múrov.Hradisko kalenderberskej kultúry bolo v rokoch 1963 – 71 systematicky skúmané AÚ SAV (Mikuláš Dušek, od 1967 so Siegrid Dušekovou). Celý jeho areál možno rozdeliť do troch priestorov, dvoch predhradí a akropoly, s celkovou rozlohou 12 ha. Konštrukcia fortifikácie bola nadpriemerne vyspelá: 2 m široký val mal po oboch stranách na sucho kladené kamenné múry široké 0,5 m s kamennohlinitou výplňou uprostred. Múr akropoly bol spevnený drevenou komorovou konštrukciou, jeho brána z kameňa bola zosilnená štvorbokými vežami a chránená zboku oválnym bastiónom.
Našla sa tu najstaršia zachovaná železiarska pec na našom území, pece na pečenie chleba, kultové miesto - ,, chrám " vytesaný do skaly s tromi obetiskami - ,, oltármi " s lebkou 2 ročného dieťaťa - pravdepodobne rituálna obeť. Iná ľudská lebka sa našla v základoch jedného z domov na molpírskom hradisku. Ide o stavebnú obeť, aká sa z času na čas objavoval už v dobe bronzovej. Objavená bola i cisterna omazaná hlinou, ktorej význam nám zatiaľ uniká - nejde pravdepodobne o zásobareň vody.
Výnimočné postavenie hradiska v Smoleniciach vidno z náročných stavebných prác, umelej terasovitej úprave terénu, sústredenej výroby i z bohatstva materiálnych pamiatok, pretože na žiadnom zo súvekých hradísk u nás sa nenašlo napr. toľko spôn, bronzového a železného náradia ako práve v Smoleniciach. Jeho niekdajší obyvatelia nám zanechali najrozličnejšie výrobky z hliny, kostí, kovu - bronzu, železa, veľmi časté boli hlinené prasleny - neklamný dôkaz tkáčskej výroby, veľké množstvo bronzových šípov - znak obrany pred vonkajším nepriateľom.
Hradisko na Molpíri zaniklo asi skôr, kým sa do strednej Európy prevalila vlna skýtskej kultúry lesostepí, s ktorou sa presúvali menšie etnické skupiny. Príčiny zániku pyšného veľmožského sídla nepoznáme. Poznáme však dobu, keď prestalo jestvovať - neskoré 7. a prvá polovica 6. storočia pred Kristom.Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 – 560 p.n.l., súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným (zverným) štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
Pri smolenickom múzeu sa začína aj náučný chodník, po ktorom sa návštevník dostane na vrch.

Foto: Matej Chrvala

Newsletter
Detská knižnica