Rastislav Piško

Rozhovory / Rastislav Piško
pisko

Herec, humorista, moderátor, imitátor, spisovateľ

Vyrastal v Abramovej. Od roku 1990 pôsobil v slobodnom povolaní. Spolupracoval so Štefanom Skrúcaným, Mirom Nogom, Stanom Radičom, Jarom Filipom a Zuzanou Tlučkovou. V roku 1999 debutoval knihou rozhlasových a televíznych humoresiek Z druhej ruky. Je spoluautorom kabaretných a humoristických programov Apropo, Bravissimo, Pošta Horný výplach a mnohých ďalších. V roku 2003 napísal hru Bude ako nebolo alebo Hände hoch! V roku 2010 mu vo vydavateľstve Ikar vyšla kniha Hačava, po nej nasledoval titul Bohémska kolonáda. Najnovšou knihou Rasťa Piška je titul Koniec kankánu, o ktorom prišiel porozprávať do Piešťanského informačného centra 29. októbra 2014.


Verejnosť vás vníma ako zabávača, herca, humoristu. Ako vám sadla rola spisovateľa?

Verejnosť má rada šuflíky. Ako zabávač sa však už veľmi necítim, lebo sa tomu už príliš nevenujem. Sústredil som sa viac na písanie. Je to v podstate tak, že keď máte menej práce v médiách, mali by ste si nájsť nejakú náhradnú, ktorá je rovnako zaujímavá a baví vás. Ja som vždy písal, či už pre rozhlas, televíziu alebo pre mojich priateľov. Tým, že som mal teraz viac času, povedal som si, že teraz napíšem to, k čomu som sa nevedel dostať. Napísal som teda tieto moje tri romány.

Ako dlho vám v hlave dozrievala myšlienka na tieto knihy?

Prvú knihu som napísal pred štyrmi rokmi. Bola to Hačava a v hlave som ju nosil dosť dlho. Písalo sa mi to celkom dobre, lebo tam bolo dosť zážitkov. Najprv som mal pocit, že napíšem len túto jedno, neskôr som sa rozhodol, že napíšem ešte jednu – pokračovanie Bohémska kolonáda. Aj na písanie tej som mal dosť zážitkov. No a táto tretia Koniec kankánu, s tou som mal asi najviac práce. Písanie som musel občas prerušovať a najviac som tu musel fabulovať. Zážitkov som mal stále dosť a mal som z čoho vyberať, našťastie. Túto poslednú som písal s nejakými prestávkami asi dva roky.

Kto vám knižku počas písania kritizoval, recenzoval? Dávali ste to niekomu čítať predtým, než šla do tlače?

Ani veľmi nie. Posielam to hneď do vydavateľstva, kde si to prečítajú dievčatá. Zatiaľ boli s mojimi knižkami v Ikare celkom spokojní. Potom keď kniha vyjde, mi občas kamaráti povedia, ako sa im to páčilo. Aspoň teda tí, ktorí to prečítajú.

Máte typ čitateľa, ktorému sú vaše knihy určené?

Nemám presne kategóriu čitateľov, či to majú byť muži alebo ženy. Tá Hačava možno bola skôr pre mužov, lebo sa odohrávala na vojne. Nemám však presne vyhraneného čitateľa. Skôr by som povedal, že je to pre čitateľov stredného veku, mojich rovesníkov. Myslím si, že by to ale mohlo zaujať aj mladších čitateľov a ako vidím, aj niektorých starších.

Aké sú ohlasy na vaše knihy?

Na takých 90% mám pozitívne recenzie mojich posledných kníh. Túto najnovšiu ešte veľa ľudí neprečítalo, ale tí, ktorí ju prečítali, sú celkom milo prekvapení. Zaujímavé je, ako hovorí jeden môj kamarát, že moje knihy sú tak trochu obeťou mojej povesti. Ľudia očakávajú, že to bude nejaká sranda, satira, alebo každopádne humor. Niektorí si to práve kvôli tomu kúpia a môžu byť neskôr sklamaní, keď zistia, že to je román, príbeh. A naopak, niektorí si to nekúpia, lebo si pomyslia, že to bude blbosť. Ja sa ich snažím presvedčiť, že požičajte si to v knižnici, pozrite sa do toho a uvidíte. Tí, ktorí to vyskúšajú sú potom prekvapení. Dôležité je, že milo (úsmev).

Čo vy a literatúra? Čo čítate?

Ťažko povedať, čítam najmä beletriu, ale aj historické knihy. Dosť sa zaoberám druhou svetovou vojnou. Nejaký obľúbený žáner ani v podstate nemám. Keby som to mal definovať, mám rád knižky, ktoré majú príbeh. Ten dnes bohužiaľ v mnohých knihách chýba. Sám píšem knihy príbehové. V Hollywoode sa hovorí, že dobrý film alebo dobrý román treba vyrozprávať jednou vetou. Zo spisovateľov, ktorých mám rád, by som mohol vymenovať mnohých, ale načo favorizovať jedného.

Máte ešte nejaké spisovateľské ambície?

Teraz som dopísal knihu o Stanovi Radičovi. Je to žáner, ktorý som ešte nikdy nerobil. Je to životopisná knižka, keďže uplynie 10 rokov od jeho smrti a zároveň by sa bol dožil 60tky. Bol to môj kamarát a kolega. Sám so zvedavý, ako s tým budú vo vydavateľstve spokojní. A tiež ako budú reagovať jeho manželka a dcéra. Túto knihu mám teda hotovú. Potom si trochu oddýchnem.
Predsa len som však ešte niečo v hlave našiel. Rád by som napísal satirický román. Taký, ktorý keď budú ľudia čítať, aby sa smiali od začiatku do konca.
Aby som si trošku napravil reputáciu humoristu, lebo moje posledné 3 knihy neboli až také žartovné, hoci si myslím, že sú vtipné a nachádza sa v nich aj humor, skôr tragikomický žáner. Konečne som vymyslel námet, ktorý by mohol byť nosným, zábavným. Bude obsahovať možno trochu čierneho humoru, satiry a bude zo súčasnosti. Hlavný cieľ tejto knihy však bude pobaviť.

Bude sa dej odohrávať na Slovensku?

Bude, ale nebudú v ňom len Slováci. Pôjde o trpko-smiešny príbeh partie podvodníčkov, ktorí sa budú chcieť dostať k peniazom. Keďže žijeme v Európskej únii, budú veľa cestovať a aj za nimi budú chodiť ľudia z rozličných krajín. Bude to slovenský román, predovšetkým o Slovákoch, s takým väčším rozmerom.

Detská knižnica